Thajsko

Start:4.4.2001
End:9.4.2001
Duration:6 Days
Transport:Foot,Aeroplane
Activity:Trip
Group size:7ppl
Tour guide:Yes

20. deň – 4.4.2001 – Bangkok

Do Thajska sme sa dostali na spiatočnej ceste zo Sydney ako pokračovanie našej cesty po Australii. Po prílete do Bangkoku a vybavení všetkých formalít na letisku a prebratí batožiny (tentoraz už bez oneskorenia) sme sa o 1.00 hod ráno previezli do hotela Amari Atrium Hotel, kde sme boli ubytovaní v izbe s výhľadom na mrakodrapy tejto rušnej metropoly.


Ráno sme si vyšli do mesta na prechádzku. Teda pri prechádzke si treba predstaviť cesty (3 až 4 prúdové) plné áut, mopedov (najrýchlejší spôsob dopravy je v tunajších zápchach na mopede) a tuk-tukov (miestna dopravná špecialita – motorová trojkolka). Ďalej by vás nemali prekvapiť na chodníkoch rozložené stánky s miestnymi špecialitami a k tomu rôzne vône a vlhká horúčava, takže o chvíľku sa marinujete vo vlastnom pote. Mesto Bangkok bolo postavené na rieke Chao Praya a jej kanáloch, popri rieke sú postavené domy na koloch. Veľká časť mesta je postavená na súši. Najväčší rozmach mesta bol v rokoch 1970 až 1980, mesto je takpovediac živelná kombinácia mrakodrapov, polorozpadnutých betónových budov, domov na koloch a starobylých chrámov.


Poobede sme sa zastavili v Traimitthayaram chráme, kde je uložený sediaci Zlatý Budha, ktorého váha je asi 5 ton v zlate. Pôvodne si mysleli, že je to sadrový Budha, ale raz pri jeho prevoze sa odlúpil kus sadry a zistilo sa, že to bol len maskovací obal, aby ho neukradli počas vojny s Barmou. Do chrámov sa vstupuje naboso a bez pokrývky hlavy. Vonku pred chrámom majú väčšinou poličky na uloženie topánok. Vo vnútri chrámu voňali vonné tyčinky a miestnosť bola vyzdobená lotosovými kvetmi a girlandami z jazmínu. Inak venčeky z jazmínu si Thajci dávajú do malých búdok, ktoré volajú Domy duchov. Tie im majú pomôcť, aby sa zlí duchovia nenasťahovali do ich príbytkov. Tiež taxikári si jazmínové venčeky vešajú na svoje spätné zrkadlo, aby tak odohnali od seba nešťastie.


Po návšteve Zlatého Budhu sme sa vybrali autom k rieke Chao Praya. Vďaka tunajším zápcham sa posuny diali s veľkými pauzami, ale nakoniec sme prišli k pontónu. Tu sme si rezervovali motorovú loďku, ktorá po stranách mala asi do 1 metra od okraja lode plachtu, ktorá nás mala chrániť pred špliechaním vody. Loďkou sme sa nás povozili po rieke jej bočných kanáloch. Tu sme videli, ako tunajší ľudia žijú a kde bývajú. Niektoré chatrčky na koloch sa už len s problémami držali pokope, ale našli sa tu aj pekné a nové obydlia. Voda v týchto kanáloch je dosť znečistená, ale domácim to pravdepodobne nevadí, bežne ju využívali na kúpanie, umývanie riadu a pod. Pri každom dome bol akoby na stračej nôžke aj “Dom pre duchov”, pri ktorom bývajú naukladané misky s rôznou obživou, vodou, kvetmi a sviečkami pripravenými pre duchov, aby si tak chránili vlastný dom pred ich vstupom.

Na hlavnom toku rieky bolo vidieť úžasný kontrast medzi biednymi chatrčami a nad nimi sa týčiacimi mrakodrapmi. Pri chrámoch je zakázané chytať ryby a tie mnísi kŕmia chlebom a inými dobrotami. Rýb tam bola hromada a pretekali sa, ktorá skôr chytí kus chleba alebo sa oň ruvali.


Počas plavby sme mali jednu zastávku pri Watt Arun, v preklade Chrám úsvitu, ktorý je celý zdobený čínskym porcelánom, ktorým sa v minulosti vyvažovali lode prichádzajúce bez nákladu späť do Thajska z Číny. Keďže už nevedeli, čo robiť s toľkým porcelánom, ozdobili ním tento chrám, takže ak sa naň pozriete zblízka, uvidíte, že krásne ornamenty sú tvorené z mištičiek, tanierikov, porcelánových kvietkov a pod.

Večer sme zašli na thajskú večeru v jednej z tradičných reštaurácií. Je to jedna z posledných budov postavených z teakového dreva. Sedeli sme pri nízkych stolčekoch a keďže sme Európania nezvyklí dlhodobo kľačať, vyhĺbili pre nás diery, kde sme si mohli zložiť nohy a pohodlne sedieť. Stolček sme mali akurát v takej výške, akoby sme kľačali. Doniesli nám 6 mištičiek, v ktorých bolo vždy iné jedlo (ryža, slíže, opekané zemiaky a krevetky, kura na dva spôsoby a polievka). Pomaly sme sa napchávali a k tomu nám začali hrať hudbu na tradičných hudobných nástrojoch. Je to dosť exotická hudba, ktorá je zvláštna a až rušivá pre nezvyknuté ucho Slováka. Po predstavení jednotlivých nástrojov začalo predstavenie. Predviedli nám krátke tanečné ukážky z ďakovného tanca Budhovi a úryvky z legendárneho príbehu Ramatjána. Bolo zaujímavé pozerať sa na gestikuláciu a mimiku tanečníc, pohyby hlavy a nôh. Každý pohyb, každé gesto má svoj význam a tvorí tak príbeh. Celé predstavenie bolo kedysi predvádzané len kráľovi a jeho rodine, nik iný ho nemohol vidieť. Časy sa ale menia a tak sme ho mohli uzrieť (resp. len jeho tri časti) aj my, plebejci.


21. deň – 5.4.2001 – plávajúce trhy a Bangkok

Dnes sme sa zastavili na kokosovej farme, kde sme videli, čo sa všetko z kokosu a z kvetu kokosovej palmy dá využiť a vyrobiť. Šupky z kokosov sa dajú využiť ako palivo do pecí. Prezreté kokosové orechy, z ktorých už rašia listy, sa využívajú ako sadenice nových paliem. Z čerstvého kokosového orecha, resp. z jeho dužiny, sa po jej vyškrabaní vytlačí kokosové mlieko, ktoré sa potom varí, až z neho vznikne kokosový olej. Používa sa skôr v kozmetike ako v kuchyni, keďže obsahuje veľa cholesterolu. Z čerstvého, ešte nie úplne dozretého orecha sa pije šťava, ktorá ma pomerne výraznú chuť, takže keď jej človek vypije viac naraz, prestane mu chutiť (aspoň v mojom prípade). Z kokosového kvetu sa zase získava šťava. Kokosový kvet sa na konci nareže, pripevní sa naň bambusová nádoba, do ktorej vytečie tekutina z dužiny kvetu. Tá sa potom varí a získava sa z nej karamel. Aj drevo z kokosovej palmy sa dá zúžitkovať, dajú sa z neho vyrábať rôzne drevené riady, suveníry, ale treba ho ošetrovať, aby sa nezačalo vysúšať a praskať.


Po kokosovej farme sme zašli na plávajúce trhy do Damnuen Saduáku, je to tunajšia špecialita. Trhovníci aj kupujúci sa prevážajú na drevených loďkách. Ponúkajú rôzny tovar, od ovocia a zeleniny cez mäso, suveníry, oblečenie, klobúky a pod. Je na kupujúcich, ako sa im podarí dohodnúť cenu tovaru. Plávajúce trhy hýria farbami, je to zmeska tradičných thajských klobúkov a štíhlych lodičiek preplnených rôznym tovarom a exotickým ovocím. Niektoré sme aj ochutnali, napr. mangostín, ktorý po olúpaní vyzeral ako cesnak, ale bolo to veľmi sladké a šťavnaté ovocie, ďalej sme neodolali ježkovi “labutan” alebo smradľavému “kráľovi ovocia” dorian.


Po plávajúcich trhoch sme zbehli ešte do továrne na spracovanie teakového dreva. Ťažba tohto dreva je v dnešnej dobe v Thajsku zakázaná, preto sa dováža z Barmy. Opäť sme tu videli, ako sa dá využiť táto vzácna surovina. Z kôry teakových stromov sa vyrába papier, ktorý sa potom používa napr. na balenie darčekov, do albumov, na svietniky a pod. Videli sme tiež výrobu krásnych obrazov, kde sú vytesané zvieracie a ľudské motívy vo viacerých vrstvách. Ďalej sme videli vyrobené kusy nábytku, stoly, postele, stoličky, sochy slonov v životnej veľkosti.


Po návrate do Bangkoku sme si stihli prezrieť Kráľovský palác, ktorý je zmesou rôznych budov, stúp, watov v zmiešanom štýle. V tomto palácovom komplexe už kráľovská rodina nebýva a to od roku 1947, kedy sa v jednej z budov zastrelil panovník z dynastie Čakry menom Ráma 8. V súčasnosti už vyše 50 rokov panuje jeho mladší brat Ráma 9, ktorý nastúpil po jeho smrti. V priestoroch kráľovského watu je uložený veľmi vzácny Smaragdový Budha, ktorý je vyrobený z jedného kusa jadeitu a ktorý je pre Thajcov veľmi dôležitý. Veria, že pokým bude Smaragdový Budha v krajine, bude sa im dariť. Samotný kráľ ho podľa jednotlivých ročných období prezlieka do rôznych oblečkov.


Pri kráľovskom paláci je hneď Wat Po, kde leží Umierajúci (alebo ležiaci) Budha. Je v ležiacej polohe na boku, je celý pozlátený a meria 45 metrov po dĺžke a 15 m do výšky na najvyššom mieste – ozdobe jeho hlavy. V ležiacej polohe má nohy pri sebe, čo znamená, že nie je v odpočívajúcej polohe, ale blíži sa k nirváne.

Po zhliadnutí týchto pamiatok sme sa presunuli do poslednej výrobne a to drahokamov – zafírov a rubínov, ktoré sa ťažia priamo v Thajsku. Ceny boli v amerických dolároch a najdrahší kus, ktorý sme videli my, stál 230.000 USD.


22. deň – 6.4.2001 – ostrov Kolan a Pat Pong

V tento deň sme sa rozhodli pre celodenný výlet k moru na ostrov Kolan pri turisticky vyhľadávanom meste Pataya. Z Pataye sme sa výletnou loďou previezli na ostrov. V okolí pobrežia a malých ostrovčekov “parkovali” americké námorné lode a jedna lietadlová. Po asi hodinovej plavbe sme dorazili na pláž. More tu bolo krásne čisté, biely piesok. Tak sme sa zašili na mini pláž ku skalám, ďalej od ľudí. V blízkosti boli torzá koralových útesov veľmi zdevastovaných, keďže predtým tu lovili ryby dynamitom. Šnorchľovať sa tu nedalo, keďže sa všade preháňali skútre a motorové člny a človek riskoval, že príde o hlavu. Tak sme boli odkázaní plávať len v ohradených miestach, kde bola voda po pás a veľmi teplá od slnka. Nemali tu tiež vyriešené sprchy a WC, ktoré sme tam po celej pláži hľadali márne.


Večer sme sa odviezli do známej “vykričanej” štvrte Pat Pong, kde sú každý večer trhy, na ktorých sa opäť musí vyjednávať cena a kde sme aj my oplieskali dosť peňazí. Popri trhoch sú tu aj známe Go-Go bary, ktorými je táto štvrť preslávená. Každú chvíľu nás zastavovali chlapíci, ktorí ponúkali za 100 bathov možnosť pozrieť sa na ich “show”. Vo vedľajšej ulici boli zase bordely, vonku posedávali dievčence s číslami, pokrikovali na okoloidúcich. Späť sme sa odviezli tunajšou špecialitou tuk-tukom. Opäť sme sa museli o cenu jednať. Ich by to asi bez toho vyjednávania ani nebavilo. Za 100 bathov to nebolo ani moc drahé, ani moc lacné, ale stálo to za to.


23. deň – 7.4.2001 – Ayuthaya a Lobury

Dnešný deň nás čakala návšteva starého kráľovského mesta Ayuthaya a mesta Lobury, kde sú pozostatky kmérskej kultúry. V Lobury sme si pozreli pozostatky chrámu, ktorý je priamo v centre mestečka. Bolo tu množstvo opíc, ktoré sme kŕmili orieškami z lotosových kvetov a čerstvými búrskymi orieškami. Jedna z opíc mi vytrhla celý sáčok a išla sa so mnou naťahovať. Museli sme si tiež dávať pozor na okuliare, čiapky, lebo kradli všetko, čo im prišlo do rúk. Niekoľko z nich zoskočilo z lampy na moju hlavu a začali ma ťahať za vlasy. Opice to žijú v tlupách, ktoré sa medzi sebou často bijú. Ľudia ich pokladajú za posvätné, takže keď prebiehajú cez cestu, majú prednosť pred autami. Kŕmené sú mimo chrámu, aby tam nerobili “bordel”, ale vo všeobecnosti sa majú dobre, rozmnožujú sa, videli sme niekoľko malinkatých opičiek zakvačených do svojich matiek.


Po Lobury sme sa odviezli do mesta Ayuthaya, je to bývalé kráľovské mesto, paláce a stupy boli už miestami poškodené, ale niektoré časti ostali dobre zachované aj s typickými prvkami thajskej architektúry. V roku 1767 vládcovia z Barmy dobili Kmérsku ríšu a všetko cenné z kráľovského mesta odviezli. Medzi cennosťami bola aj 15 m vysoká pozlátená socha Budhu, ktorú potom použili na stavbu vlastných stúp a palácov. Pri kráľovskom komplexe mali stanovište slony, na ktorých sa dalo za 200 bathov na osobu odviezť. Mali tam aj 3 malé sloníčatá (vážiace asi 1 tonu), jedno z nich spalo rovno pred pokladňou. Bolo krásne, s malými chĺpkami po tele a malým chobotom.

Po prehliadke pamiatok sme sa prešli po miestnom trhu, ktorý je chýrny svojimi špecialitami. Naozaj, mali tam dobroty a rôzne chuťovky od výmyslu sveta, vrátane pečených kobyliek, kandizovaného ovocia, slaných a sladkých lupienkov, mäsa opečeného v karamele, pochúťok z ryže a pod. Atmosféra bola jedinečná, spleť vôní, chutí a ľudí.


24. deň – 8.4.2001 – krokodília farma

Dnes máme posledný deň dovolenky. Ráno sme sa zbalili a keďže v celom hoteli a priľahlých uliciach zlyhala elektrika, museli sme sa asi 3 krát sprchovať a ochladzovať. Vybrali sme sa ešte na krokodíliu farmu, ktorá je asi 60 km vzdialená od Bangkoku. Na farme v súčasnosti chovajú okolo 60.000 kúskov a to od najmenších až po najväčší 6m dlhý kusisko. Krokodíly sú umiestnené v bazénoch hlava na hlave. Niektoré sa vyhrievajú na súši a niektoré sú ponorené v žaburine. Dalo sa okolo nich prechádzať, boli ako mŕtve, ležali úplne bez pohnutia. Boli sme sa pozrieť na tzv. Crocodile show, kde v bazéne medzi krokodílmi, ktoré asi museli byť hrozne prežraté, behali dvaja Thajci a strkali im hlavy a ruky do roztvorenej tlamy, ťahali ich za chvosty z vody, dvíhali ich, proste robili “show”. Napriek tomu, že sa krokodíly zdali byť apatické, vedeli sa veľmi rýchlo obrátiť a chňapnúť po ruke, ktorá ich otravovala. Po tomto “kultúrnom” zážitku sme sa presunuli aj na sloniu show, kde sa pre zmenu trápili slony, ktoré ukazovali rôzne nacvičené kúsky, napr. maľovanie obrázkov.

25. deň – 9.4.2001 – návart domov

Tak a už sme v Londýne. Keďže máme 9 hodín čas do odletu lietadla do Prahy, tak sedíme na letisku Heathrow a zabíjame čas. Točí sa mi trochu hlava, to asi z toho časového posunu a zmeny pologule v rýchlom slede. Uff.

Ale som rada, že sme to všetko prežili, nezjedli nás ani krokodíly, ani jedovaté hady a iné potvory. Ešte nás čaká cesta z Prahy do Bratislavy a cesta bude zavŕšená, rovnako ako aj moje zápisky. Tak veľa zdaru na vašich cestách svetom – letom.

Všeobecné informácie o Thajsku

Štátne zriadenie:
konštitučná monarchia
Poloha
Thajsko za rozprestiera v juhovýchodnej Ázii, susedí s Barmou (1800km), Kambodžou (803 km), Laosom (1754 km), Malajziou (560 km) a Thajským zálivom
Rozloha
513.120 km2 (z toho pevnina 511.470 km2)
Počet obyvateľov
cca 61 miliónov
Časový posun
GMT (Greenwich Mean Time), t.j. zimný čas v SR + 6 hodín, v lete je to + 5 hodín.
Politický systém
Ústava schválená roku 1991, platná od roku 1992
Hlavné mesto
Bangkok
Náboženstvo
budhisti (68%), moslimi (20%), kresťania, hinduisti, sikhovia a ostatní (12%)
Mena
Jednotka thajskej meny je 1 Baht = cca 1,2 SK. Baht sa delí na 100 Stangov. Mince sú 25 Stangov, 50 Stangov, 1 Baht, 5 Bahtov, 10 Bahtov. Bankovky sú 10, 20, 50, 100, 500, 1000 Bahtov.
Výmena peňazí
doporučuje sa meniť peniaze v zmenárňach, majú lepší kurz ako hotely. Bankovky väčších hodnôt (50 a 100 dolárové) majú lepší kurz ako menšie. Taktiež s bankovou kartou Visa je možné platiť v niektorých obchodoch, prípadne vybrať si peniaze v bankomatoch. Banky sú otvorené v pracovných dňoch od 8.30 do 15.30, zmenárne aj cez víkend do 20.00 až do 22.00 hod.

Geografia


Thajsko sa rozprestiera na ploche 513.115 štvorcových kilometrov, čo je približne veľkosť Francúzska. Rozkladá sa medzi 6 a 21 stupňom severnej šírky a 97 a 106 stupňom východnej dĺžky, na severe hraničí s Barmou a Laosom, na západe s Barmou, na východe s Kambodžou a na juhu s Malajziou. Najväčšia vzdialenosť od juhu na sever je asi 1500 km, z východu na západ 800 km. Krajina je rovinatá s početnými riekami v centrálnom Thajsku, nížinami na severovýchode, zalesnené kopce a hory sú na severe a plochá až mierne zvlnená zem je na juhu. Juh je zároveň bohatý na bizarné vápencové skaly.

Centrálne Thajsko
Centrálna rovina zahrňuje náplavovú oblasť okolo rieky Chao Phaya. Tento región je najúrodnejší v celej zemi a to vďaka hustej sieti kanálov a zavlažovacích systémov, ktoré vytvárajú ideálne podmienky na pestovanie ryže. Pôda na niektoré polia musí byť dovážaná až zo vzdialených oblastí a musí byť navŕšená až do výšky 1-2 metrov.

Severné Thajsko
Topograficky sa tento región skladá z reťaze horských hrebeňov, ktoré dosahujú priemernú výšku 1200 metrov a sú rozdelené údoliami Ping, Wang, Yom, Nan. Väčšina horských úbočí je ešte pokrytá tropickými dažďovými pralesmi, z ktorých sa získava vzácne drevo – teak. Nachádza sa tu aj najvyššia hora Thajska – Doi Inthanon (2.595 metrov). V Severnom Thajsku mali svoje sídlo aj prvé 3 kráľovské ríše: Sukhotai, Chiang Mai a Chiang Saen. Druhé najväčšie mesto Thajska – Chiang Mai je hospodárske, kultúrne a administratívne centrum severného regiónu. Najsevernejší cíp severného Thajska patrí k tzv. Zlatému trojuholníku (Thajsko, Barma, Laos).

Severovýchodné Thajsko
Tento región (nazývaný Isan) tvorí nížina s priemernou nadmorskou výškou okolo 200 metrov, označovaná taktiež ako Khorat-Plateau. Pôda je tu piesčitá a neveľmi úrodná. V období dažďov tu však prší tak intenzívne, že ani piesčitá pôda nestačí všetky zrážky vsiaknuť a nastávajú potom rozsiahle záplavy. Podobne aj lesov je v tejto časti Thajska málo. Zem je pokrytá trávou a krovinami , čím tvorí step. Taktiež aj osídlenie je riedke.

Východné Thajsko
Táto časť, ktorá geograficky tvorí južný okraj severovýchodného regiónu pozdĺž Thajského zálivu, sa obyčajne ako samostatný región neoznačuje. Hranicu so severovýchodným regiónom tvoria vlastne len sociálne a hospodárske faktory. Táto časť Thajska je druhou najviac osídlenou oblasťou. Podobne aj turistických stredísk je tu dostatok. Krajina je tu úrodná, je tu rozšírené ovocinárstvo a sú tu aj náleziská drahých kovov.

Južné Thajsko
Tento región sa rozkladá v údoliach severnej časti Malajského polostrova a je charakteristický svojimi vápencovými skalami, ktoré majú často bizarné tvary. Okolo kopcov sa rozprestierajú ryžové polia a pôsobia tak zvláštne, že pre ne neexistuje v žiadnom európskom jazyku ten správny výraz. Slovo „hora“ nie je výstižné z toho dôvodu, že sa často jedná o vrcholy dosahujúce len sto metrov a sú ľahko dostupné. Slovo „kopec“ taktiež nie je ideálne, pretože pod týmto slovom si zväčša predstavíme len mierne zvlnenú krajinu a tunajšie prírodné výtvory sú často skalnaté. Podobne pod slovom „skala“ si predstavíme niečo veľké a mohutné. Popri pobreží sa nachádza množstvo ostrovčekov, ktoré sú ideálne na rekreáciu. Najväčšie a turisticky najatraktívnejšie sú Phuket a Ko Samui.

Hory
Medzi najvyššie a najvýznamnejšie hory v Thajsku patria: Doi Inthaton (2 595 m), Doi Pha Ham Pok (2 297 m), Doi Luang (2 195 m), Doi Suthep (2 185 m) a Doi Pha Cho (2 024 m).

Rieky
Najdôležitejšie rieky sú: Chao Phaya (365 km), Pasak (513 km), Mekong (4335 km, ale len časť je v Thajsku), Chi (442 km), Mun (673 km), Ping (590 km), Wang (335 km), Nan (672 km), Mae Kong (140 km).

Turistické strediská

Bangkok – hlavné mesto Thajska sa často považuje aj za hlavné mesto Ázie. Preklad oficiálneho názvu Bangkoku by zabral asi tri a pol riadku, skrátene sa nazýva Mesto anjelov. Žije tu osem miliónov ľudí, jazdia tu štyri milióny áut. Chaos, ktorý tu vládne, zodpovedá množstvu ľudí a dopravných prostriedkov. Je tu množstvo historických pamiatok, galérií, výborných reštaurácií. Bangkok je centrum obchodu, na početných trhoch si môžete kúpiť všetko od výmyslu sveta, je tu aj veľa obchodov s luxusným tovarom. Bangkok je však aj mestom sex-turistiky, jej centrom je štvrť Patpong. Podľa odhadov sa prostitúciou zaoberá až 200-tisíc ľudí, riziko nákazy AIDS je dosť vysoké. S Patpongom susedí Silom Road najvýstavnejšia štvrť, kde sa nachádza väčšina bánk, luxusných hotelov, obchodných domov a klenotníctiev. Khao San Road, ležiaca neďaleko kráľovského paláca, je zase centrom turistov – tzv. backpackers. Je tu množstvo lacných hotelíkov, reštaurácií, pubov, kde sa možno najesť a zabaviť v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu.

Pataya – pôvodne malá rybárska osada sa stala najväčším a najznámejším turistickým prímorským strediskom. Leží 150 km juhovýchodne od Bangkoku a považuje sa aj za centrum nočného života a zábavy. Mestská pláž v Pattayi je na kúpanie nepoužiteľná, lebo more je tu veľmi znečistené. Medzi turistické atrakcie patria napríklad Koralové ostrovy (mimochodom, koraly sú tam už skoro úplne zničené), na ktoré sa možno dostať za 45 minút loďou. Tam je more čisté a sú tu pomerne bohaté možnosti vodných športov. Pätnásť kilometrov od Pattaye je Nong Nong Vilage – tropická záhrada s orchideami, borméliami, park, kde si možno pozrieť aj sloniu show. Päť kilometrov od mesta sa nachádza Slonia dedina, kde možno vidieť slonov pri práci alebo zábave.

Phuket – je to najväčší thajský ostrov, leží na západnej strane Malajského polostrova zhruba 900 km južne od Bangkoku. Mesto Phuket je rušné stredisko, nachádza sa tu aj medzinárodné letisko. Najznámejšou plážou je Patong Beach, kde stojí niekoľko desiatok hotelov a množstvo reštaurácií. Južnejšie sa tu nachádzajú zátoky Karon a Kata – je tu menej ľudí a možno tu nájsť výborné terény na potápanie. Z Phuketu možno podniknúť výlet na ostrovy Phi Phi, ktoré sú národným parkom, na farmu perál na ostrove Naga či autobusový výlet do provincie Phang Nga.

Ko Samui – ostrov známy svojimi dlhými plážami a čistým pieskom leží 500 km vzdušnou čiarou od Bangoku. Najlepšie pláže sú na východe a severe ostrova, možno si tu požičať vodné skútre, lyže, padáky, plachetnice, sú tu školy potápania. Oplatí sa požičať si motorku a urobiť si celodenný výlet okolo ostrova. Možno pritom navštíviť sochu Veľkého Budhu, mestečko Nathon, ktoré je najväčším sídliskom na ostrove. Člnom sa možno dostať do Ang Thong Marine National Park alebo navštíviť motýliu farmu či niektorý z koralových ostrovov. Približne hodinu cesty od Ko Samui leží ostrov Ko Pha Ngan, ktorý navštevujú najmä mladí ľudia a stúpenci hnutia hippies.

Kanchanaburi a Nakchon Patchom – Kanchanaburi je mestečko ležiace 130 km západne od Bangkoku a je významné tým, že sa tu nachádza slávny most cez rieku Kwai a železnica, ktorá cez most prechádza. Na stavbe, ktorá mala spojiť Thajsko s Mjanmarskom (Barmou), pracovalo počas druhej svetovej vojny 61-tisíc vojnových zajatcov z USA, Austrálie a západnej Európy a 300 – tisíc ázijských robotníkov. V ťažkých podmienkach prišlo o život 120-tisíc ľudí, preto sa táto stavba prezývala aj železnica smrti. Okrem mosta a železnice stoja za návštevu vojenské cintoríny a múzeum. V Nakchom Patchom, ktoré leží 60 km od Bangkoku, je najvyššia pagoda na svete, vysoká 120 metrov. Okrem nej je tu mnoho ďalších budhistických stavieb a mesto je vyhľadávaným pútnickým centrom. Známe je aj svojimi ovocnými trhmi.

Ayuthaya a Sukhothai – Ayuthaya je historické mesto, vzdialené 70 km od Bangkoku, ktoré bolo viac než 400 rokov hlavným mestom Thajska a až kým ho v roku 1767 nezničili barmské vojská, bolo významným strediskom celej juhovýchodnej Ázie. Nachádzajú sa tu početné vykopávky. Sukhothai leží na severe Thajska a sú tu najstaršie zachované budhistické chrámy na území krajiny. V roku 1238 sa stalo hlavným mestom Sukhothaiskej ríše a dnes možno pozostatky z tohto obdobia obdivovať v 16-hektárovom areáli, v ktorom sa dá pohybovať na vypožičanom motocykli či vo vláčiku. Celý areál je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva a záštitu nad ním má UNESCO.

Chiang Mai – druhé najväčšie mesto Thajska leží na severe krajiny, kde sa začína oblasť tzv. Zlatého trojuholníka. Je pokojnejšie a upravenejšie ako Bangkok, možno aj preto sa nazýva ružou severu. Nájdeme tu množstvo obchodov, známe sú napríklad nočné trhy. Vtedy sú na hlavnej ulici všetky stánky a obchodíky otvorené do polnoci aj dlhšie. Je tu tristo chrámov a neďaleko sa nachádza Vat Phra That, najmalebnejší budhistický chrám v Thajsku. Na ceste k nemu treba prekonať tristo schodov, priamo v chráme možno vidieť mníchov pri meditáciách alebo náboženských obradoch. V Chiang Mai sa začínajú trasy na treky do okolitých hôr. Ponúka ich tu množstvo cestovných kancelárií a trekking v thajskej džungli s jazdou na slonoch, plavbou na bambusových pltiach, bývaním v osadách horských kmeňov patrí k tomu najzaujímavejšiemu, čo možno v Thajsku zažiť.

Krabi a Phi Phi Islands – Krabi je najužšie položené turistické stredisko v Thajsku. Nie je ešte také známe, preto aj pláže sú tu menej zaľudnené. Turista môže obdivovať úchvatné prírodné scenérie – ostrovy vyčnievajúce kolmo z mora, ľudoprázdne pláže s bielym pieskom. Celá oblasť je rajom pre vyznávačov šnorchľovamia a potápania, pretože pod morskou hladinou možno vidieť veľké množstvo koralov, ulitníkov a rýb najrôznejších tvarov a farieb. Z Krabi alebo ďalších turistických mestečiek možno podnikať výlety loďkou na Phi Phi Islands, ktoré sú národným parkom a považujú sa za jeden z prírodných divov našej planéty.

Klíma

Thajsko je krajina s tropickým podnebím. Všeobecne tu platia tieto tri pravidlá: 1. čím ďalej od rovníku, tým väčšie rozdiely sú medzi teplým letom a studenou zimou. Aj v Thajsku je v júli teplejšie, než v januári. 2. V čím väčšej nadmorskej výške sa nachádzate, tým je počasie chladnejšie a rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami sú väčšie. 3. Čím ďalej od morského pobrežia, tým sú teploty v Thajsku vyššie a horšie znesiteľné. Na pobreží je klíma vždy miernejšia.

Štatisticky najteplejším mesiacom je máj, od júna do septembra pravidelne prší. Pokiaľ neprší, sú teploty podobné májovým. Ale ani v období dažďov neprší celý deň, zrážky sú prívalového charakteru, ale viac menej jeden až dvakrát denne, väčšinou poobede. Obdobie dažďov je určené monzúnovým vetrom, v juhovýchodnej Ázii vanie juhovýchodný monzún (vietor z juhovýchodu) od mája do októbra a od novembra do apríla vanie severovýchodný monzún. Ale napríklad ostrov Ko Samui, provincia Si Thammarat a Songkhla sú pred monzúnom chránené.

Kedy do Thajska? To záleží na tom, čo v Thajsku chcete vidieť a zažiť. V apríli a máji prebieha zber tropického ovocia. Pre návštevu Bangkoku sa skôr hodí obdobie dažďov, pretože veľké horúčavy sa vo veľkých mestách znášajú ťažšie. Podobne aj ovzdušie je horšie. V období dažďov sa ovzdušie každý deň prečistí. Čím chladnejšie je obdobie (december – február), tým sú teploty v Thajsku príjemnejšie a preto je v tomto období Thajsko najviac navštevované turistami.

Ľudia

Niečo o Thajcoch a vhodnom a nevhodnom správaní sa turistov. Základné pravidlo! Ak sa budete stále usmievať, nebudete mať behom Vášho pobytu v Thajsku žiadny problém, pretože budete príjemná osoba, pre ktorú je Thajec ochotný urobiť aj to, čo nie je bežné. V prípade, že nasadíte nepríjemný, nervózny, povýšený či až agresívny výraz, tak ste dopredu prehrali. Thajci nasadia neutrálny výraz a stena, ktorú ste si postavili, sa tak ľahko zbúrať nedá. Thajci boli vždy slobodní a ich krajina nikdy nebola pod niekoho nadvládou a akékoľvek prejavy povýšenosti či koloniálnych spôsobov sa obracajú proti návštevníkovi.

Každý návštevník Thajska príde do styku s miestnym obyvateľstvom. Pre jeho správanie je dôležité mať aspoň minimálne znalosti povahy a myslenia miestnych ľudí, ako aj niektorých obyčajov a tradícií. Thajci síce neočakávajú, že cudzinec zmení pri návšteve cudzej zeme svoje správanie, oceňujú však, ak prejavujú o Thajsko záujem, ak majú určité znalosti a zachovávajú niektoré ich zvyky. Thajci sú väčšinou usmievaví, zdvorilí a prívetiví ľudia. Ich životná filozofia sa prejavuje v snáď najpoužívanejšej fráze thajského slovníku maipenlai. Tento výraz znamená približne nič sa nestalo, všetko je v poriadku. Iným charakteristickým rysom ich životného názoru je maximálna šetrnosť k citom druhého. Tieto vlastnosti pôsobia priaznivo na tradične priateľský postoj k cudzincom, ktorých nazývajú farang. Rubom ich šetrnosti k citom druhého však je, že sa niekedy ľahko urazia, ak cudzinec nie je práve citlivý voči ich zvykom.

Ak je u nás zvykom poklopať druhého po ramenách alebo ho dokonca okolo ramien objať ako výraz ocenenia a ako priateľské gesto, nevyplatí sa pokúšať o niečo podobné u Thajcov. Ramená a hlava sú tu nedotknuteľné. Ak nie je niekto vašim skutočne dobrým priateľom, nehľaďte ho po hlave a nedotýkajte sa jeho ramien. Pri rozhovore je vhodné trochu sa skloniť, aby úroveň vašej hlavy nebola oveľa vyššie ako vašich thajských partnerov. Ten, ktorého hlava je najvyššie, sa teší podľa miestnej etikety aj najväčšej vážnosti. Ak podávate Thajcom nejakú vec, robte tak vždy pravou rukou. Ani nohy nehrajú bezvýznamnú úlohu. Ak sedíte a máte prekrížené nohy (už to je prehrešok voči prísnym pravidlám), nemali by ste špičkou chodidla na niekoho z prítomných ukazovať. Pri návšteve budhistických chrámov by si mal človek vyzuť topánky a dbať o to, aby nemal holé ramená. Taktiež tu je nutné dodržiavať pravidlo nôh, aby špičky nikdy nesmerovali smerom k Budhovi. Noha je nečistá a tým urážate boha. Vyzúvať sa pred vchodom je zaužívaná tradícia pri návšteve thajských domácností.

Snáď najrozšírenejším thajským gestom sú zopnuté ruky s palcami zvierajúcimi 45° uhol a umiestnenými na prsiach, hlava trošku sklonená. Toto gesto, nazývané wai má veľmi široký význam. Používa sa ako pozdrav (namiesto podania ruky a hlasného pozdravu), poďakovanie, ospravedlnenie a vyjadrenie úcty. Odpovedať na pozdrav wai je možné rovnakým gestom, pokývnutím hlavou či úsmevom. Rozlišujú sa 3 základné stupne wai používané podľa situácie a vzájomnej úcty. Tieto tri stupne sú odvodené z názoru, že ľudské telo je rozdelené na tri časti, ktoré zodpovedajú trom znameniam zvieratníku: od temena po krk, od krku po pás a od pásu po chodidlá. Najvyššie wai odpovedajúce najvyššiemu znameniu zvieratníku sa vzdáva osobám, ktoré požívajú najväčšiu úctu ruky pri ňom spočívajú na prsnej kosti. Pri strednom wai sú roky umiestnené o niečo vyššie a pri najnižšom wai tesne pod kĺbom kľúčnej kosti. Existujú ešte jemné nuansy, ktoré však nemajú zásadnú dôležitosť.

Číslovky

Každý cudzinec žijúci dlhšiu dobu v Thajsku, by mal ovládať najzákladnejšie thajské výrazy. Avšak aj pre návštevníka prichádzajúceho hoci aj na krátku dobu je prospešné, ak sa naučí aspoň thajské číslovky. Praktický význam ocenia pri vyjednávaní cien taxíkov alebo pri nákupoch na miestnom trhu.
1=nung
2=song
3=sam
4=sí
5=ha
6=hók
7=čet
8=pet
9=gao
10=sip
11=sipnung
12=sipsong
20=jisip
21=sísipnung
100=roi

Kalendár

Metrický systém bol v Thajsku uzákonený 17.12.1923. Staré thajské miery sa ale ešte občas používajú, obzvlášť pre staré údaje. Od roku 1940 je v Thajsku zavedený taktiež západný kalendár, pred ním bol oficiálne thajský nový rok 13. apríla, teraz je rovnako ako u nás 1. januára.

13. apríla však majú sviatok Songran – tradičný novoročný deň. V tento deň sa Thajci vracajú do miest, z ktorých pochádzajú, aby sa stretli so svojou rodinou a starými priatežmi. Rovnako aj ostatné náboženské sviatky sú určované podľa tradičného mesačného kalendáru a rovnako aj roky sa počítajú podža budhistického kalendára. Rok 1941 bol podľa tohto kalendára rokom 2484. Budhistická éra (B.E.) začala o 543 rokov skôr, ako kresťanstvo. Rok 1995 A.D. (Anno Domini) je rokom 2538 B.E.

Jedlo

Voda z vodovodu (vrátane hotelov) nie je vhodná na pitie, pretože je vo väčšine miest v Thajsku veľmi silne chemicky upravená. Väčšina hotelov dáva svojim hosťom 2 fľaše pitnej vody na deň zadarmo. Nie je problém kúpiť fľaše s pitnou vodou na ulici alebo v obchodíkoch. Keďže v Thajsku je veľmi teplé počasie a vysoká vlhkosť vzduchu, doporučuje sa piť veľa nie príliš studených tekutín.

Thajská kuchyňa sa líši od ostatných ázijských kuchýň. Tropická klíma dáva bohatstvo ovocia, zeleniny i korenia, pobrežie Siamského zálivu je bohaté na ryby a mäkkýše. Ako vo všetkých krajinách Ďalekého východu má aj v Thajsku náboženstvo vplyv na základný výber surovín a spôsob stravovania. V Thajsku je mimoriadne obľúbený koriander. Takmer v každom jedle je cesnak. Aby boli jedlá príslušne ostré, používa sa chilli, či už čerstvé alebo sušené. Ďalším korením je zázvor a malé červené cibuľky, citronela, bazalka a mäta prieporná. Rybia omáčka sa používa tak, ako v čínskej kuchyni sójová omáčka. V Thajských polievkach sa spája podľa čínskeho princípu 5 chutí: sladká, kyslá, slaná, pálivá a horká. Tieto chute sa nachádzajú aj v predjedlách, ktoré môžu byť súčasne sladké i slané, podávané s ostrou alebo sladkou omáčkou.

Základnou súčasťou jedla je ryža. Thajská ryža sa pokladá za najlepšiu na svete. Vyznačuje sa dlhým zrnom a jemnou aromatickou vôňou. Nie je prílohou, ale vlastným jedlom. V Thajsku sa nekonzumuje príliš veľa jedla naraz, ale zato často. Deň sa väčšinou začína miskou hovädzej polievky a ryže, okorenené plátky opečeného cesnaku s čili a rybou omáčkou. Jedlom v priebehu dňa sú predovšetkým slíže, či už v polievke alebo ako samostatný pokrm, opekané alebo v kombinácii s mäsom a zeleninou. Hlavné jedlo sa je večer po práci. Chody tu nemajú určené poradie, je sa však tak, aby jemnejšie nasledovali po pikantných. Vo všedný deň je niekoľko jedál: polievka, dva – tri druhy karí, šalát, ovocie. Vo sviatočné dni môže byť aj niekoľko desiatok chodov. V strede je veľká nádoba s ryžou a okolo nej je niekoľko misiek s mäsom, rybami, mäkkýšmi, rôznymi druhmi zeleniny. V najmenších miskách sú omáčky a malé doplnky, ako nakrájané plátky manga, banánu, čili papričiek. Polievka je málokedy prvých chodom, najčastejšie sa je medzi jedlami a druhým kari a má zakryť chuť predchádzajúceho jedla. Posledný chod tvorí čerstvé ovocie, ovocné šťavy a zákusky. K tanieru sa prikladá lyžica aj vidlička. Thajské jedlo sa je zväčša s vidličkou v ľavej a lyžičkou v pravej ruke. Z ovocia nezabudnite ochutnať naozaj exotické druhy ako liči, rambutan, papája, mango, mangostín a durian.

Reštaurácie:Bangkok je známy ako mesto s výborným jedlom. Okrem medzinárodnej kuchyne, ktorou je štandardne vybavený každý hotel navštevovaný zahraničnou klientelou, je tu veľké množstvo špecializovaných reštaurácií odrážajúcich pestrosť nielen ázijského, ale aj svetového jedálnička. Najviac sú tu zastúpené práve thajské reštaurácie. V týchto reštauráciách sa podáva jedlo mierne upravené na štýl zahraničných návštevníkov, keďže typické thajské jedlo je veľmi ostré. Medzi najznámejšie thajské pochúťky patria smažené krevety, osmažené slíže, hovädzie alebo kuracie kari, pečené alebo grilované kura a pod.

Druhou najrozšírenejšou kuchyňou v Bangkoku je čínska kuchyňa. V Bangkoku existuje veľké množstvo malých lacných stánkov, kde sa stravujú chudobnejšie vrstvy obyvatežov. Kvalita jedla a čistota však väčšinou nezodpovedá nárokom návštevníkov. Kvalitné thajské a zväčša aj čínske jedlo je možné dostať vo všetkých mestách a výletných strediskách. Aj na vidieku sú miestne reštaurácie, kde sa dá slušne najesť.

Dobrá cena za jedlo v reštaurácii je cca 45 – 100 Bth.

Odporúča sa navštíviť aj niektoré tradičné thajské reštaurácie, kde je veľký výber jedál a veľmi príjemná atmosféra. Niektoré z nich sú postavené z teakového dreva a často je súčasťou večere tradičné vystúpenie thajských tanečníkov. Ceny sú o niečo vyššie ako v bežnej reštaurácii alebo rovnaké. Skoro každá reštaurácia má vonku vyvesený jedálny lístok s cenami a 95% je napísaných aj v anglickom a nemeckom jazyku.

Sprepitné:Obyčajne sa v reštaurácii dáva tringelt cca 10%, pri nižších sumách sa zaokrúhľuje na celú desiatku. Nosičom kufrov sa dáva cca 10 – 20 Bht za batožinu.

Alkoholické nápoje:Typickým alkoholickým nápojom je Mae-khong, ktorý môžete nájsť vo všetkých baroch. Pivo je pomerne drahé, cca 40 – 90 Bahtov. Najlepšie pivo je Singha, Kloster, Amrit a Carlsberg. Víno je skôr slabšie a prírodnejšie. Tvrdý alkohol ako whisky a rôzne pálenky je možné nájsť všade. Na severe sa do fliaš s pálenkou niekedy dávajú hadi a škorpióny, aby dodali silu konzumentovi.

Doprava

Autobusová doprava v Bangkoku je napojená do všetkých častí mesta a začína premávať cca o 6.00 hod ráno a končí o polnoci. Autobusy sú veľmi lacné, ale táto doprava je zložitá na orientáciu. Pattaya – Bangkok stojí cca 65 BTH (2 hodiny jazdy).

Na pohyb v meste je lepšie využiť taxi, mopedy alebo tuk-tuk. Sú dva druhy taxi, prvý je typ Taxi meter, ušetrí Vám čas, ktorý strávite pri dohadovaní ceny. Druhý typ je ten, že treba najskôr dohodnúť cenu a až potom nastúpiť. Cena z letisko alebo na letisko sa pohybuje okolo 300 – 400 Bht. Pri nastupovaní do taxi je potrebné vopred si dohodnúť trasu a uistiť sa o cene. Tiež treba zrozumiteľne povedať cieľ cesty a pri niektorých hoteloch aj adresu, keďže v Bangkoku je niekoľko hotelov s tým istým názvom.

Tuk – Tuk je trojkolesové vozidlo, ktoré je otvorené, takže pri ceste v noci, keď nie je tak vysoké smogové zaťaženie, je jazda s ním vežmi príjemná. Cenu si treba dohodnúť vopred. Keďže ich vodiči často nerozumejú inej reči, doporučuje sa nosiť so sebou lístočky s adresou hotela napísanou v thajčine.

Podobne je možné využiť na prevoz mopedy. Tí vodiči, ktorí prevážajú zákazníkov, majú označenie na chrbte. Mopedy sú výborné, keď sa chce človek niekam rýchlo dostať, pretože sa s nimi dá šikovne prešmyknúť povedľa áut, takže neostanete v zápche a nemusíte ani dýchať smrad z áut. Mopedy sa dajú aj prenajať, v Thajsku vôbec majú množstvo požičovní. Na mopedy nepotrebujete mať ani vodičský preukaz, thajská polícia zahraničných návštevníkov nekontroluje, ale treba vopred zvážiť svoje schopnosti, keďže v Thajsku sa jazdí po opačnej strane, t.j. vľavo. Cena prenájmu mopedu sa pohybuje na deň od cca 130 do 150 Bht, vyžaduje sa spravidla záloha 500 Bht, ktorá je pri odovzdávaní vozidla vrátená.

Zdravotníctvo

Žiadne očkovanie nie je povinné, akurát je možné doporučiť cestujúcim do niektorých oblastí očkovanie proti hepatitíde, týfusu, tetanu a užívanie antimalarík. To sa týka hlavne cestujúcich do džungle. Ťažkosti u niektorých ľudí môže spôsobiť, hlavne pri pobyte na pobreží, neustále vlhko a teplo. Doporučuje sa sprchovať minimálne 2x denne. Tiež je vhodné nosiť slnečné okuliare s UV filtrom. Častým problémom sú bolesti a zápaly uší. Príčinou môže byť práve silná klimatizácia v hoteloch, keďže inak by v nich bolo na nevydržanie teplo.

V prípade, že potrebujete z akéhokoľvek dôvodu lekára, opýtajte sa na recepcii hotela a ak idete cez CK, požiadajte o radu svojho delegáta. Predpísané lieky je možné zakúpiť v lekárni. Lekár môže za vami prísť aj do hotela, ale všetko sa platí. Na všetko Vám bude vystavený doklad v anglickom jazyku pre poisťovňu. Kvalita zdravotníctva je na vysokej úrovni, najmä v medzinárodných nemocniciach.

Informácie pre cestovateľov

Elektrický prúd: Elektrické napätie je 220 Voltov. Je možné použiť väčšinu elektrických spotrebičov, len je potrebné mať vhodné adaptéry, keďže Thajci majú iné zásuvky. Inak niekedy sa stane, že majú výpadok prúdu, čo je potom veľmi nepríjemné, keď je človek v hoteli. Po vypnutí klimatizácie som sa cítila ako v fínskej saune. Boli sme prekvapení, ako majú ťahané elektrické drôty. Na niektorých miestach v Bangkoku bolo vidieť niekoľko drôtov prepletených jeden cez druhý, ktoré prevísali zo stĺpa na stĺp ako šnúra na prádlo. Nečudo, že im niekedy elektrina zarapľuje.

Telefón: Miestny hovor z verejného telefónu stojí 1 Baht alebo 4 Bahty. Keby ste chceli volať medzinárodný hovor, je najlepšie volať z pošty alebo telekomunikačných centier, kde hovor stojí 78 Bahtov za minútu. Z hotelu sú hovory drahé (+30%) a často sa platí minimálna taxa 3 minúty, aj v prípade, že voláte len niekoľko sekúnd (čiže minimálne 280 Bahtov). Predvoľba do Thajska je 0066. Inak my sme mali so sebou mobilný telefón s roamingom a nemali sme problém chytiť sieť a telefonovať, trošku bol problém pri odosielaní sms správ.

Nakupovanie: V Bangkoku sa nachádza množstvo obchodných domov, ktoré predávajú vzácne kamene, vyrezávané predmety zo slonoviny a teakového dreva, oblečenie, šperky, látky a pod. Oblečenie si je možné dať ušiť aj v priebehu niekoľkých dní. Látku si vyberiete sami a cenu si dohodnete vopred.

Najlacnejšie sa dá nakúpiť na trhoch, cenu je potrebné vyjednať a tancovať okolo. Často sa používa kalkulačka na ukazovanie čísel. Obchodné domy sú otvorené každý deň, cca do 22.00 hod a niektoré aj dlhšie. Tržnice sú otvorené cca od 6.00 do 24.00 hod.

Pošta: Známky a pohľadnice sa dajú kúpiť aj poslať v hoteli, alebo inde v meste. Cena za známku do Európy je 12,50 Bht až 16 Bht, za pohľadnicu je to cca 8 Bht. Pošty sú v pracovných dňoch otvorené od 8.30 do 16.30 hod a v sobotu predpoludním.

Opaľovanie: Slnko v Thasjku opaľuje skvele, ale je veľmi silné, zvlášť v letných mesiacoch. Treba používať UV Faktory 20 až vyššie. Na priamom slnku sa neodporúča zostávať dlhšie ako 1 hodinu.

Masáže: Ako jednu zo zaujímavostí je možné využiť tradičnú thajskú masáž. Jedná sa o tlakovú masáž celého tela. Cena sa pohybuje cca 80 Bht za jednu hodinu. Často robia masáže slepci. Namieste dostanete oblek, cez ktorý Vám budú robiť masáž.

Nočné bary a erotická show: V Bngkoku (špeciálne vo štvrti Pat-Pong) je množstvo Go-Go barov, v ktorých ženy a dievčatá tancujú v spodnom prádle resp. bez prádla a snažia sa uvoľniť návštevníkov, aby boli povoľnejší k vyššej konzumácii alkoholických nápojov. Vstupné sa neplatí, ale musíte konzumovať nápoje, ktoré sú samozrejme značne predražené. Erotické show Vám ponúkajú priamo nadháňači, ktorí Vám ukazujú program na papieri a snažia sa Vás presvedčiť, že tá show, ktorú ponúka, je tá najlepšia a že na nej uvidíte to, čo ste ešte nikdy nevideli. Pokiaľ navštívite jeden takýto podnik, je viac ako 100% pravdepodobnosť, že každá ďalšia show bude taká istá.

Hotely: Bangkok je jedným z množstva ázijských miest, ktoré netrpia nedostatkom hotelových lôžok. Sú hotely staršie, moderné, lacné i drahé, väčšina moderných hotelov má svoje bazény a telocvične. Ďalej sú k dispozícii aj penzióny, ktoré sú vhodné pre dlhodobý pobyt.

Podmienky na vstup a pobyt: Do Thajska potrebujete turistické víza na tri mesiace a vydáva ho thajský konzulát v Bratislave. Treba k nemu pas platný najmenej 6 mesiacov po návrate z cesty, fotografiu a na mieste vyplníte ich vízový formulár. Pri prekročení času pobytu sa platí pokuta.

CLO doviezť si možno všetok tovar na osobnú spotrebu. Zakázané sú drogy, pornografia a zbrane. Zakázané je vyvážať starožitnosti, drogy, výrobky zo sloních klov a chránených zvierat. Pokusy o pašovanie drog sa veľmi prísne trestajú. Miestnu menu baht a devízy možno priviezť bez obmedzenia. Ak privážate valuty v hodnote vyššej ako desaťtisíc dolárov, treba to nahlásiť na letisku. Vyviezť možno bez obmedzenia 50-tisíc bahtov a akékožvek množstvo cudzích mien.

Poznámka: časť informácií je použitá z informačných materiálov CK Marco Polo, ČR a magazínu Kam na dovolenku, 1999.


0 Comments

No Comment.