Cyklovýlet na Zochovu chatu sme si s deťmi naplánovali na celý deň. Ak sa rozhodnete ísť rovnakou cestou tam aj späť, počet kilometrov by nemal presiahnuť 60. Avšak mi sme si povedali, že sa zo Zochovej chaty vrátime späť do Jablonového po hrebeni po Štefánikovej magistrále, čo sa napokon ukázalo ako príliš ambiciózny plán. Ale poďme pekne po poriadku.
Na výlet sme vyrazili z Jablonového, smer bývalé JRD. Pozor, nechoďte rovno okolo koní a ďalej cez les po asfaltke smer Malacky, ale na zákrute sa držte vpravo, prejdete okolo brány do bývalého JRD, až sa dostanete na poľnú cestu. Po nej pokračujte stále rovno popod les až prídete na poľnú križovatku. Tu odbočte vpravo a držte sa vyjazdených koľají. Stále sa držte lesa, ktorý budete mať po ľavej ruke. Postupne les skončí a uvidíte lúky a Pernecké rybníky, okolo ktorých sa dá prejsť popri potoku. Do areálu nechoďte, radšej to obíďte popri potoku napravo, niekedy tam bývajú voľne pustené strážne psy. Za Perneckými rybníkmi sa dostanete na hlavnú cestu Pernek – Malacky, po nej prejdete len niekoľko desiatok metrov a následne odbočíte k vojenskému letisku Kuchyňa. Prejdete okolo neho tak, že sa budete držať vpravo (plot vojenského letiska budete mať po ľavej ruke). Žiaľ, v týchto miestach si obyvatelia Kuchyne urobili čiernu skládku, takže budete cez ňu prechádzať, čo nie je nič príjemné.
Za skládkou je už opäť poľná cesta, ktorá vás privedie do obce Kuchyne, prejdete železničné priecestie a popri rodinných domoch sa dostanete ku kostolu. Tu si môžete dať pauzu v tieni stromov, alebo si môžete zájsť k priehrade, kde je kempingový areál s občerstvením, je tu možné si zapožičať luk a šípy na lukostreľbu, sú tu preliezky, trampolína, toalety.
Po krátkej pauze sme sa vrátili spať na cestu nad kostolom, ktorá nás priviedla na lesnú asfaltovú cestu popri potoku Malina. Cesta vedie cez Modranskú dolinu a postupne stúpa do kopca, záverečný úsek už bol pre deti pomerne prudký, takže miestami tlačili bicykle. Nakoniec sme vyšli hore na vrch Čermák, na lúke bolo kopec ľudí, sú tu pekné miesta na opekanie a odpočinok. My sme však mali jasný cieľ – pumptrackovú dráhu na Zochovej chate. Po perfektnom zjazde dole sme hľadali dráhu. Tá sa nachádza nižšie pod lokalitami s chatami, ale deti veľmi bavilo na nej jazdiť. Jediná nevýhoda je v tom, že na túto dráhu chodí veľa detí a navyše rôzneho veku, takže sa častokrát navzájom blokovali a bolo treba dávať veľký pozor na menšie deti.
Keď sa nám konečne podarilo deti od dráhy odlákať na jedlo, zašli sme do reštaurácie pri chatovej oblasti, kde robili aspoň cigánsku pečienku v žemli. Potom sme sa vybrali späť na lúku pod Čermákom a odtiaľ chlapi vymysleli, že sa do Jablonového vrátime po Štefánikovej magistrále, resp. vrstevniciach vedúcich hrebeňom, alebo popod neho a boli vhodnejšie pre biky. Avšak táto cesta už bola pre aj tak unavené deti náročná a motivovať ich začalo byť čím ďalej tým náročnejšie. Keď sme o 18tej boli ešte len nad Pernekom, dohodli sme sa, že z hrebeňa zídeme. Prvý úsek zjazdu bol pomerne prudký a kamenistý, ale potom prešiel do krásneho zjazdíku po mäkkom lesnom povrchu, ktorý sme si naozaj užili, hlavne deti. Našli sme tu aj jaskyňu. V Perneku sme vyšli pri kostole, okolo ktorého sme zišli dole do dediny. Už sme sa kvôli pokročilej hodine nechceli nikde zdržiavať a keďže sme sa s deťmi chceli vyhnúť hlavnej ceste, prešli sme ku kultúrnemu domu a po poľnej ceste sme prišli k hlavnej ceste Pernek – Jablonové, cez ktorú sme prešli krížom a po poli sme došli k Perneckým rybníkom a odtiaľ späť do Jablonového. Výlet bol makačka, ale ostal v nás dobrý pocit z toho, že sme ho zvládli. Ak si nechcete robiť zachádzku po hrebeni, dá sa vrátiť buď tou istou cestou cez Modranskú dolinu, ale je možné ísť asfaltkou popri potoku Vývrat k vodnej nádrži Vývrat a odtiaľ cez vojenský les späť do Jablonového.