Leto 2021 bolo poznačené (ako mnoho iného) pokračujúcou pandémiou kovidu. Preto sme sa rozhodli pre cyklovýlety doma na Slovensku a vybrali sme si región Gemer, ktorý okrem podzemného bohatstva ponúka aj veľa zaujímavých cyklistických cieľov. Zvolili sme si ubytovanie na jednom mieste a odtiaľ sme podnikali hviezdicové výlety do okolia.
Gemer je veľmi bohatý na prírodné krásy aj technické zaujímavosti a určite tu je čo vidieť na viacero týždňov. My sme však mali len 4 dni a tak rozhodnutie padlo na okres Rožňava a obec blízku okresnému mestu – Brzotín, kde sme našli ubytovanie v Penzióne konský dvor, odkiaľ sme mali pomerne blízko 3 rôzne jaskyne. Ale o tom si už prečítajte v nasledujúcich riadkoch.
Výlet 1: Ochtinská aragonitová jaskyňa-Mníšanský viadukt-Korpášsky tunel-Slavošovský tunel
Ochtinská aragonitová jaskyňa bola na top mieste v našom zozname, keďže sa nám ju už dávnejšie nepodarilo pozrieť, lebo bola zatvorená. Ale predovšetkým je to jaskyňa s unikátnou výzdobou, na svete sú verejnosti prístupné už len dve ďalšie v Južnej Amerike. Do jaskyne sme sa priblížili s autom a bicyklami naloženými na nosiči, lebo vzdialenosť z Brzotína k jaskyni už bola pre deti príliš vzdialeným cieľom. Jaskyňa naplnila naše očakávania, výzdoba je krásna, jemná, snehobiela. Vstup do jaskyne je kúsok od parkoviska, vstupy sú každú celú hodinu, posledný vstup je o 16tej. Jaskyňa má zaujímavý aj vstupný areál s udržiavanou zeleňou okolo a fontánkou v átriu budovy. Ak by ste si chceli návštevu jaskyne spojiť s cca 1 hodinovou pešou túrou, odporúčam zaparkovať v obci Ochtiná odkiaľ vedie modrá turistická značka priamo k jaskyni.
My sme však mali iné zámery – navštíviť tzv. Gemerské spojky, ktoré nikdy nezačali slúžiť svojmu pôvodnému účelu – nahradiť počas 2. svetovej vojny železničné prepojenie na Gemeri – Malohonte po zabratí južných území maďarskou armádou. Priblížili sme sa cez obec Magnezitovce a ich priemyselnú zónu k časti Mníšany. Zložili sme biky a vyšli sme hore k Mníšanskému viaduktu, po ktorom sme prešli cez krátky Korpášsky tunel. Za ním sme pokračovali k Slavošovskému tunelu (Tunel pod Homôlkou). Pred ním si dajte pozor a držte sa vľavo pri potoku medzi dvoma briežkami. Odpočívadlo pre turistov by ste mali mať po svojej pravej ruke. Ak budete pokračovať vpravo hore a začnete stúpať po širokej lesnej ceste, tak už sa nachádzate nad vchodom do tunela a musíte sa vrátiť. Samotný Slavošovský tunel má až 4 kilometre a rozhodne odporúčame mať so sebou čelovku alebo predné svetlo na bicykel. Bez osvetlenia tunel nie je prejazdný, je tam tma ako v jaskyni a napriek teplému počasiu je tam pomerne chladno, takže sme sa v ňom fajn schladili. Smerom od Mníšan cesta tunelom stúpa mierne nahor. Je tvorená mierne sa zvažujúcimi betónovými panelmi medzi ktorými sú žliabky, cez ktoré odteká voda do žliabku v strede, ktorým odteká voda von z tunela. Cez tunel chodí aj pomerne veľa peších turistov a je vedie cezeň oficiálna cyklotrasa. Ak bolo daždivé počasie, pri vstupe do dolnej časti tunela si treba dávať pozor, pretože tam môže byť nakopená pomerne veľká vrstva bahna. Horný výjazd z tunela sa pred časom zbortil, takže z neho vedú pomerne strmé schody, ktoré vás dovedú k parčíku, kde sú z dreva povyrezávané sochy z Dobšinského ľudových rozprávok. Počin je to pekný, ale žiaľ, areál nie je úplne udržiavaný a niektoré kolotoče/ preliezačky sú už v polorozpadnutom stave. Areál sa nachádza 1-2 km od obce Slavošovce a sú tu aj miesta na opekanie.
My sme mali v pláne vyšliapať si hore po lesnej ceste nad obec Slavošovce a po lesných cestách prejsť nad obec Magnezitovce a zísť k autu. Napriek protestom detí sme aj začali šliapať nahor, ale nakoniec sme sa museli po asi 2 kilometroch vrátiť, lebo lesná cesta, ktorú nám mapy.cz odporúčali ako najvhodnejšiu na bicykel, bola úplne zarastená a cez ten prales sa nám nechcelo predierať. Takže deti s víťazoslávnym výkrikom „konečne“ a „vraveli sme vám, aby sme tam nešli“ a „načo sme sem šliapali“ sa spustili dole kopcom a užili si aspoň zjazdík dole.
Bez zachádzky hore nad obec Slavošovce mala táto trasa cca 12 km a v tejto verzii je zjazdná aj s malými deťmi (naše mali vek 9 a 12 rokov). Teda pokiaľ nemáte klaustrofóbiu alebo fóbiu z tmy a vlhka.
Výlet 2: Brzotín-Gombasecká jaskyňa-Silická planina
Prevýšenie nahor/nadol:540m stúpanie/ 540m klesanie
V tento horúci letný deň sme sa rozhodli najprv schladiť v Gombaseckej jaskyni a následne sa ohriať pri šliapaní na a po Silickej planine. Z Brzotína vedie veľmi príjemná poľná cyklocesta popod planinu vedúca mimo hlavnej cesty po rovine cez obec Slavec až pred obec Gombasek, kde sú už značky na Gombaseckú jaskyňu. Pred stúpaním do kopca k jaskyni sa nachádza po ľavej ruke vyvieračka, kde vyvierajú krasové vody a ktorá slúžila už za čias Andrášiovcov na napájanie zvierat a ako zdroj vody pre poľnohospodárske účely. Je to pekné miesto na odpočinok s info tabuľou a lavičkou. Vo vyvieračke sa dá ochladiť, je pod korunami stromov a deti sa tu zahrali pri stavaní mini priehrady na potôčiku.
Po odpočinku v príjemnom chládku nasledovalo niekoľko stometrové šliapanie do kopca ku Gombaseckej jaskyni. Vstup do nej sa nachádza v areáli kempu, v ktorom v čase našej návštevy stavali open air pódium a vyššie pod lesom boli skvelé hojdačky na vysokánskych stĺpoch. Predaj lístkov do jaskyne je pri parkovisku v ľavej časti areálu. Na pôvodnom mieste (drevené budovy) je ceduľa, že lístky sa kupujú v novom areáli. Pri pokladni sú ja nové toalety.
Gombasecká jaskyňa je ďalšia krásna jaskyňa s výnimočnou výzdobou. Nachádzajú sa v nej brčká (akési zo stropu visiace makaróny), ktoré rastú hrozne pomaly a sú veľmi krehké. Dokonca len prelet netopiera okolo nich môže spôsobiť ich skazu a zlomenie. Táto jaskyňa je statická, takže v nej nie je prievan a nie je ani zimoviskom netopierov. Avšak v čase pred našou návštevou sa neznámym spôsobom do jaskyne dostal netopier a polámal len preletom okolo brčiek niekoľko kúskov tejto vzácnej výzdoby. Sprievodkyňa nám potom ukázala zlomené kúsky a posvietila nám do nich, aby sme videli, že sú naozaj duté. Pre verejnosť je sprístupnený len zlomok z celkovej dĺžky jaskyne. V nedávnom období boli objavené ďalšie jaskynné priestory, ešte priestrannejšie a s ešte krajšou výzdobou, aká sa nachádza v sprístupnených priestoroch. Avšak tie údajne ani verejnosti sprístupnené nebudú z dôvodu ochrany jaskyne. Jaskyňa je prepojená aj so Silickou ľadnicou, čo je tiež zaujímavý turistický cieľ. Je to najnižšie položená ľadová jaskyňa, avšak verejnosti nie je sprístupnená.
Po návšteve jaskyne a silnej motivácii detí k ďalšiemu šliapaniu (výberom achátov v predajni suvenírov) sme pokračovali po asfaltovej ceste so serpentínami smer obec Silica.
Stúpanie bolo znesiteľné a to hlavne vďaka tomu, že cesta je obkolesená lesmi a stromy ju príjemne zatieňujú. S niekoľkými prestávkami to starší syn vyšliapal celé na bicykli a mladší to dal aj s tlačením popri biku. Napriek pár krízam sme došli až do dediny Silica. V týchto menších obciach nepočítajte s reštauráciami, radšej sa zásobne nejakými mlskami. Nanajvýš tu nájdete krčmu, kde si môžete dať niečo na pitie, prípadne nejaké slané alebo sladké. Krčmu sme našli pred prudkým stúpaním smerom ku kostolu, pri ktorom sme sa dali už poľnou cestou doľava smerom na planinu. Bolo tu ešte pár kopčekov smerom nahor, ale stúpanie už bolo veľmi mierne a neskôr sme už išli viac menej len po mierne zvlnenom teréne. Opäť sme sa orientovali podľa www.mapy.cz (zvolili sme turistickú mapu pre horský bicykel), ktoré nás navigovali po cestách najlepšie schodných pre biky. Ich výhodou je, že sa dajú stiahnuť aj offline do mobilu a nemusíte mať prístup k dátam/ signálu. Osobne prejazd planinou veľmi odporúčam. Bola to jedna z najkrajších trás a aj keď stúpanie nahor bolo pre deti pomerne náročné, samotná cesta po planine sa im už celkom pozdávala. Boli tu vidieť rôzne závrty, krásne pohľady na lúky a pasienky. Z ciest sme sa veľmi neodchyľovali, keďže celá planina je súčasťou Slovenského krasu a je deravá ako ementál s rôznymi prepadliskami a pod. Je tu veľa rôznych zaujímavostí ako napr. smerom na juh sa nachádza Silická ľadnica, vodná plocha Farárova jama, smerom na severovýchod je Jašteričie jazero s vahadlovou studňou a rôzne priepasti, ktoré sme ale nemohli všetky vidieť, lebo planina sa ťahá na východ aj na juh a my sme sa museli držať po jej severnom okraji. Najviac sme sa obávali zjazdu, aby sme bicykle pre strmý zjazd dole nemuseli tlačiť, ale mapy.cz nás nesklamali a našli pre nás zjazdnú lesnú cestu, ktorou sme prišli až do obce Jovice. Brzdové platničky sme napriek tomu mali riadne rozhorúčené.
Z obce Jovice sme pokračovali už po hlavnej ceste smerom na Brzotín. Na konci obce našiel Peter cestu popod planinu mimo hlavnú cestu okolo Brzotínskych rybníkov, touto trasou vám ale neodporúčame ísť. Niežeby nebola zjazdná, ale končí na súkromnom pozemku, kde sme natrafili na pomerne nahnevaného správcu rybníkov, ktorý sa na nás oboril, že čo tam hľadáme. Snažili sme sa byť slušní, aby nám nezavrel hlavnú bránu a aby sme sa nemuseli vracať naspäť odkiaľ sme prišli, ale aj tak ho nasrdenosť neprechádzala. Cesta križovala železnicu a kúsok za rybníkmi sme sa dostali už do obce Brzotín.
Pôvodne sme mali v pláne prejsť Zádieľskú tiesňavu na bicykloch, ale trasa z Brzotína by bola pre deti pridlhá a žiaľ, žiaden vlak, ktorý by nás k tiesňave priblížil, z Rožňavy vo vhodnom čase nepremával. Všeobecne konštatujeme, že napriek tomu, že Gemer má veľa železničných trás, sa tieto žiaľ na osobnú prepravu využívajú nedostatočne, alebo vôbec. Na mnohých zaujímavých trasách úplne zrušili osobnú prepravu.
Rozhodli sme tiesňavu napriek tomu navštíviť a prejsť si ju peši. Za obcou Zádieľ sa nachádza platené parkovisko, z ktorého sa pokračuje rovno k tiesňave, cez ktorú vedie mierne stúpajúca asfaltová cesta vhodná aj pre malé deti, dokonca aj pre kočíky. Popri nej tečie potok a po oboch stranách sú vysokánske bralá. V tiesňave sa počas horúceho leta príjemne schladíte, deti sa môžu pohrať pri potoku. Na konci tiesňavy je rampa a odpočívadlo, kúsok za ním je odbočka na náučný chodník ponad Zádieľskú tiesňavu. Rozhodne odporúčame vyšliapať si nahor a prejsť sa zhora popri bralách, sú tam krásne výhľady na skaly a planinu. Ak máte viacej času a energie, je možné ísť dlhším variantom, ktorý vedie popri ruinách Turnianskeho hradu. Ak pôjdete kratším okruhom len popri skalách, pripravte sa na prudší zostup dole kopcom priamo do obce Zádieľ.
Ak ste hladní/ smädní, tak občerstvenie nájdete aj dole v bufete pri parkovisku a ak prejdete tiesňavu a pôjdete kúsok ďalej po asfaltovej ceste, prídete k Zádielskej chate, kde majú aj teplé jedlá. Tiež je tu niekoľko hracích prvkov pre deti, sedenie vonku pod veľkým prístreškom, čo sa môže hodiť v prípade zlého počasia.
Čo sa týka prejazdu na bikoch – samotnú tiesňavu na bicykloch prejsť nemôžete, asi z dôvodu zvýšeného počtu chodcov. Teda vyzerá to tak, že nie je možné ísť na bicykloch tiesňavou nadol, nahor je asi prejazd povolený, resp. sme od parkoviska žiadnu zákazovú značku nevideli/ nevšimli si ju. Ale pred rampou pri ceste dole sme si už zákazovú značku všimli. Za rampou sme videli viacero rozdeľovníkov na rôzne bicyklové trasy, aj asfaltové, takže určite je to zaujímavé miesto aj na cyklistiku.
Výlet 4: Brzotín-Plešivec-Domica
Prevýšenie nahor/nadol:281m stúpanie/ 197m klesanie
Náš posledný cyklovýlet bol spojený opäť s jaskyňou.Našim cieľom bola Domica na hraniciach s našim južným susedom Maďarskom. Z Brzotína sme išli opäť po cykloceste, po ktorej sme už išli ku Gombaseckej jaskyni. Je potrebné vojsť do areálu kempu. Dole za pokladňou je potrebné zísť k potoku a napojiť sa na lesnú cyklocestu. Ide sa viac menej pohodovo s miernymi kopčekmi hore a dole cez les popri hlavnej ceste. Nikoho sme na tejto ceste nestretli a užili sme si prejazd cez ňu a pohľady na les a veľké biele balvany v ňom. Cesta končí pri obci Plešivec. Tu sme sa napojili už na cestu vedúcu cez centrum obce. Je tu aj väčší supermarket, rôzne obchody a veľmi odporúčame taliansku reštauráciu, v ktorej sme sa zastavili pri ceste späť. Varia tam veľmi dobre, za prijateľné ceny, predávajú tu aj originálne talianske cestoviny, olivy a rôzne omáčky. A hneď vedľa je cukráreň pre maškrtné jazýčky.
Ak máte chuť na výborné ovocie, odporúčame tiež zelovoc, ktorý sa nachádza vyššie pri odbočke na Domicu, na námestíčku, kde sú aj trhové stánky. Pani v zelovoci bola veľmi milá, kúpili sme si tam polovicu mega červeného melónu, ktorým sme si naplnili žalúdky a doplnili tekutiny.
Z Plešivca už cesta stúpa nahor. Časť cesty vedie poza rodinné domy po vedľajšej ceste, ale nakoniec sa napája na hlavnú cestu. Žiaľ inú lepšiu cestu sme nenašli. Po stúpaní nahor nás čakal mierny zjazdík dole a opäť stúpanie nahor už za veľkého protestovania mladšieho syna. Žiaľ, aj tu sa našli vodiči, ktorí sa nenamáhali pri nás spomaliť, natož nás obchádzať s nejakou rezervou. Ale našťastie táto cesta nie je extrémne frekventovaná. Po druhom stúpaní nás čakala už len mierne hore dole idúca cesta cez obec Dlhá Ves a kúsok pred hranicami už je vstup do Domice. Nejaký podnikateľ mal úmysel pri Domici vybudovať turistické mestečko, financie asi neboli dostatočné, lebo relatívne novo postavené objekty tam už len chátrajú a špatia okolie jaskyne.
Vstupy do jaskyne Domica sú opäť 1x za hodinu, posledný vstup je o 16tej. Treba byť dochvíľni, naozaj začínajú presne a ak nestihnete byť úderom 16tej pri vstupe do jaskyne, už sa na prehliadku nedostanete. Ide opäť o unikátnu jaskyňu, priestory v nej sú monumentálne, rovnako ako aj výzdoba. Mňa najviac očarili rímske kúpele, krásne kaskádovité jazierka, z ktorých vytekala priezračná voda. Ak je dostatočne vysoká hladina potoka, je možný okruh s plavbou na lodi. Ale naposledy sa v Domici dalo plaviť v roku 2019. Vo vstupnej budove jaskyne je aj zaujímavá expozícia, ktorá stojí za zastavenie.
Cesta späť bola rovnaká, avšak išla viac nadol, iba s jedným výšľapom nahor. Dali by sa nájsť aj iné trasy, ale nechceli sme už deti trápiť prejazdom cez planinu a náročným stúpaním. Ak by ste si chceli cestu skrátiť, z Plešivca premáva niekoľkokrát denne vlak do Rožňavy, je to ale len jedna zastávka a tento úsek už je viac menej len po rovine. Ale pre prípad, že sú už deti unavené, to môže byť vítané skrátenie cesty.
Poznámky
Letné osobné vlaky: Gemer a okolité obce mali v minulosti rozvinutú osobnú vlakovú prepravu. Žiaľ, aktuálne je veľa osobných spojov zrušených a funguje len málo vlakov, ktorými sa dá priblížiť do rôznych turistických cieľov (napr. vlak Gemeran, ktorý premáva na trase Košice – Bratislava). V sezóne 2020 aj 2021 začali ŽSR prevádzkovať letné vlaky, ktoré premávajú do turisticky zaujímavých obcí cca 2x do dňa. Avšak treba si vopred zistiť, či premávajú počas oboch letných mesiacov. V roku 2021 premávali až od 2. augustového týždňa do konca augusta. Bola to smola pre nás, keďže sme na Gemeri boli v júli, kedy vlaky nepremávali.
Jaskyne: Vstupy do jaskýň bývajú obvykle každý celú hodinu, posledný vstup býva o 16tej. Pozor, v pondelky sú jaskyne zatvorené. V žiadnej z navštívených jaskýň sa NEDÁ platiť kartou! Či je jaskyňa otvorená si overte na oficiálnej stránke slovenských jaskýň – http://www.ssj.sk/.