Kurz námorného plachtenia

Na prelome mája a júna 2005 sme spolu s Petrom absolvovali kurz námorného plachtenia v Chorvátsku. Kurz organizovala spoločnosť Adon (www.adon.sk), trval 7 dní a v priebehu kurzu si Peter urobil skúšky na chorvátskom kapitanáte v Šibeniku. Niekoľko mesiacov pred praktickou prípravou na mori sme dostali skriptá s teóriou, ktorá sa potom preberala aj priamo na lodi so skipperom. Samotné skúšky neboli náročné, na preukaz typu B stačila len teoretická skúška (pri tomto type preukazu je obmedzenie na dĺžku plavidla a výtlak lode, ktorú môže kapitán s týmto preukazom obsluhovať).

S plachetnicou sme vychádzali z maríny Kremik, ktorá sa nachádza asi 2 kilometre od pekného prímorského mestečka Primošten a postupne sme sa plavili smerom na Šibenik, oboplávali sme Národný park Kornati, pri ktorom sme videli skupinku delfínov, kotvili sme rôzne v zátokách alebo na mólach. Zvládli sme aj plavbu na najvzdialenejší ostrov Chorvátska Vis, kde sme zakotvili v meste Komiža. Plavba na tento ostrov bola zážitok, na otvorenom mori sú iné poveternostné podmienky, takže sme fičali po hladine jedna radosť. Pri Vise sú ešte dva malé ostrovy, v jednom z nich je zaujímavá modrá jaskyňa. Samotný ostrov bol donedávna pre turistov neprístupný, keďže tam mali Chorváti vojenskú základňu.

V prípade nepriaznivých podmienok sme išli na motor, ale väčšinu času sme sa snažili pracovať s plachtami a „chytať“ do nich vietor. Predposlednú noc sme spali na móle ostrova Veli Drvenik a potom sme pomaly vplávali späť do mariny Kremik.

Čo sa stravovania týka, varí sa väčšinou spoločné jedlo na lodi, loď je veľmi dobre vybavená, je tam aj sprcha aj WC, treba sa ale pripraviť na užšie priestory, hlavne čo sa kajút týka. Ale ponorková choroba medzi posádkou počas nášho pobytu na lodi chvalabohu nevznikla. Podobne sa neprejavili príznaky morskej choroby, prevencia ktorej spočíva v čo najdlhšom pobyte hore na palube, do podpalubia na otvorenom mori chodiť podľa možností čo najmenej, no a alkohol morskú chorobu údajne zhoršuje, takže podľa toho si tento mok treba aj dávkovať. My sme si pochutnávali na chorvátskej „travarici“, ktorá nám stavy mysle a ducha nijako nezhoršovala.

My sme do Chorvátska pricestovali o niečo skôr, pár dní sme strávili oddychom v Primoštene, kde sme si zaplatili dve noci na súkromí. Keďže bol len začiatok sezóny, nemuseli sme si nič dopredu vybavovať, ubytovanie sa dalo bez problémov získať priamo na mieste. Aj počasie nám krásne vyšlo, no a na miestach, kde sme sa dostali len s loďou, boli aj zaujímavé lokality na šnorchľovanie.