Malý Dunaj

Jablonové – Jelka

Deň 1 – 62 km Jablonové – Zohor cca 10km, Vlak Zohor – Bratislava Lamač, Lamač – most Lafranconi – popod most Apollo – Prístavný most na Dunajskú cyklocestu – pokračovať smer Podunajské Biskupice – Vrakuňa po cykloceste popri Malom Dunaji – Most pri Bratislave – Čakany – Zlaté Klasy – Jelka

Spanie: Vodácky kemp v Jelke (bez sprchy), cena 6 EUR za 1 stan, 2 reštaurácie otvorené do cca 22:00, jedna z nich ráno ponúka aj raňajky, je tam WC a umývadlo na umytie zubov
Zaujímavosti: Vodný mlyn v Jelke (vstupné 2 EUR za dospelého/ 1 EUR dieťa, otvorený od 9:00 do 17:00)

Popis úseku:
Za Vrakuňou smerom na Most pri Bratislave – pred ním vľavo je prírodné štrkovisko Zelená voda a dobré kúpanie v lete. Rozbitou betónkou sme prišli do Mostu pri Bratislave, kde sme si nakúpili v obchode pri hlavnej ceste. Po Športovej ulici sme prešli na cestu vedúcu do Štvrtku na Ostrove, modrou cyklocestou sme sa snažili obísť hlavnú cestu z Mostu pri Bratislave. Išli sme na smer Dunajská Lužná – je to poľná cesta, miestami štrk. Prešli sme popod budujúcu sa D4/ R7 cestu a napojili sa na asfaltovú, pomerne frekventovanú cestou popri poliach.

Tou sme sa dostali k Miloslavovu, cez ktorý sme prešli bočnou cestou po ulici K jazeru a popri jazdeckom areáli a rybníku ku kanálu Tomášov-Lehnice. Po prekrížení kanála Tomášov-Lehnice sme po spevnenou poľnou cestou prišli do obce Čakany. K Malému Dunaju sme sa od Mosta pri Bratislave vôbec nedostali. Čakany bola konečne pekná obec bez masovej výstavby. Odtiaľ po hlavnej ceste (ale už oveľa menej frekventovanej) sme prišli pomedzi polia na Žitnom ostrove do obce Zlaté Klasy, čas Tonkovce a ďalej časť Eliášovce. V tomto úseku bolo pri ceste tiež veľa čiernych skládok a odpadkov. Z Eliášoviec sme išli smer Jelka, po prejdení dediny ponad Malý Dunaj treba ísť ešte asi jeden a pol až 2 km po hlavnej ceste smer Jelka a na tretej odbočte doprava odbočiť na asfaltovú rozbitú cestu k vodáckemu kempu (pri odbočke je viacero tabúľ, napr. reštaurácia/ rybárstvo a pod.).

Jelka – Trhová Hradská

Deň 2 – Jelka – Topoľníky (cez Eliášovce – Nový Život – Blahová – Potône – Tomášikovo – Dunajský Klátov – Trhová Hradská) 51 km

Spanie: Kemping Topoľníky + termálne kúpalisko
Vstupné na termálne kúpalisko v r. 2019 – 5,50 EUR dospelý, 3,50 EUR dieťa.
Poplatok za kemp na noc: 2 stany, 2 deti, 2 dospelí – spolu 16,50 EUR.
Zaujímavosti: Vodný mlyn v Tomášikove / Jahodná (neprístupný verejnosti)/ Dunajský Klátov/ Románsky kostolík v Čiernom Brode/ Dunajský Klátov (kúpanie v dunajskom ramene a vodný mlyn)

Popis úseku:
Ráno sme si urobili prehliadku vodného mlyna aj s výkladom. Pán, ktorý nám robil výklad, sa ako dieťa poznal osobne s majiteľom mlyna. Mlyn je po rekonštrukcii a koleso vedia pustiť na elektrický pohon.

Z vodáckeho kempu sme išli do Eliášoviec, kde sme si nakúpili v miestnych potravinách.
Na križovatke pri diskonte sme prešli doľava alejou a poľnou cestou až sme prišli k usadlosti so slamenou strechou. Tu sa už ďalej nedalo pokračovať, tak sme odbočili doľava na poľnú cestu, z ktorej sme sa napojili na asfaltovú cestu, ktorá prechádzala popri Madaráse, čo je rekreačná oblasť, ktorá okrem starých budov ponúka pri Malom Dunaji pekný novovybudovaný športový areál s reštauráciou. Je tu prístavisko a možnosť na stanovanie, k tomu WC a sprchy. Odtiaľto sme pokračovali smerom na Hornú Potôň-Lúky, v ktorej naľavo od hlavnej cesty nájdete pešiu lávku cez Malý Dunaj. Tu sme sa zastavili a chalani sa niekoľkokrát po nej prešli na bicykli. Hladina Malého Dunaja je tu takmer na dosah.

Odtiaľto sme pokračovali do Orechovej Potône, kde sa za otočkou autobusov cesta stáča doprava a za zákrutou sme išli po asfaltke doľava. Tá však po chvíli skončila a my sme išli poľnou cestou a trochu sme sa motali po lužnom lese. Pri lesíku s mŕtvym ramenom sme išli doľava a následne sme prišli na hrádzu medzi týmto ramenom a Malým Dunajom.

Po tejto hrádzi sme prišli k malej vodnej elektrárni v Starom Háji, cez ktorú sme prešli na ľavý breh a na poľnú cestu, ktorá ide súbežne s Dunajom až po vodný mlyn v Tomášikove. Mlyn je otvorený ako expozícia od 9:00 do 18:00 aj s výkladom, ak máte šťastie na sprievodkyňu, ktorá vie dobre po slovensky. V blízkosti mlyna je aj reštaurácia, kde si môžete objednať rybaciu polievku a ďalšie pochúťky z ryby a v blízkosti je aj dochovaný dom pôvodného majiteľa mlynu, ktorý je v súkromnom vlastníctve. Pri rieke je priestor na kempovanie, ale bez vody. Od mlyna sme pokračovali poľnou cestou do dediny Tomášikovo, kde je za kostolom chátrajúci kaštieľ s rybníkom.

Ďalej sme pokračovali v smere na Jahodnú, v ktorej je tiež vodný mlyn, ale na súkromnom pozemku. Cez rekreačnú oblasť a popri reštaurácii Alba Régia sme pokračovali po ceste vpravo na asfaltku, po nej na križovatke s hlavnou cestou sme odbočili smerom do Dunajskej Stredy. Za mostom cez Klátovské rameno za rančom sme prišli k odbočte vľavo ku Klátovskému mlynu, umiestnenému v krásnom prostredí Klátovského ramena.
Ako zaujímavosť na ceste odporúčame kúpanie v Dunajskom Klátove pri vodnom mlyne, ktorého otváraciu dobu si treba skontrolovať na web stránke. V čase našej návštevy okolo štvrtej popoludní bol už mlyn zatvorený. Tento mlyn by mal byť tiež po rekonštrukcii. Zaujímavosťou je, že v ramene Dunajského Klátova vyvierajú podzemné vody, takže voda je tu priezračne čistá. Dá sa kúpať pod mostom, kde je pomerne silný prúd a pri mlyne. Hladina Dunaja v tomto ramene je pokrytá vodnými rastlinami, ale v mieste prúdenia rieky popod most sa rastliny nedržia.

Od Klátovského mlyna sme pokračovali za mostíkom po zelenej turistickej značke doprava poľnou cestou. Značka Vás prevedie cez ďalší most na pravý breh a po asfaltovej ceste popri usadlostiach sme sa dostali na rázcestie pred Trhovou Hradskou. Úsek cesty do Trhovej Hradskej sa ide cez nádhernú topoľovú alej, odporúčam nevynechať. Z Trhovej Hradskej vedie do Topoľníkov novovybudovaná cyklocesta, na väčšej križovatke treba sledovať tabule smer termálne kúpalisko. Večer sme prišli do kempu, kde je termálne kúpalisko s hlbokým bazénom a s dvoma bazénmi na sedenie (1 z toho s horúcou termálnou vodou) a s detským bazénom. Za “asistencie” komárov sme rozložili stany a rýchlo zaliezli do stanov, keďže žiaden repelent neúčinkoval. V kempe sú toalety a sprchy.

Topoľníky – Komárno

Deň 3: Topoľníky – Kolárovo – Komárno 44 km

Spanie: Kemping Panoráma v Komárne, cena kempu na noc, 2 stany, 2 dospelí a 2 deti – spolu 36 EUR.
Zaujímavosti: Lodný mlyn v Kolárove/ drevený most a skanzen , vstupné na lodný mlyn: 2 EUR dospelý/ 1 EUR dieťa, bez výkladu, otvorený od 9:00 do 18:00.
Popis úseku:
Doobeda sme sa kúpali na termálnom kúpalisku pri kempe a okolo poludnia sme vyrazili smer Kolárovo. Priamo od kempu vedie cesta po hrádzi so štrkovým povrchom v dĺžke asi 15 km, po nej sme prešli cez hať vodohospodárov, pri ktorej sa dá oddýchnuť. Za haťou sme išli ešte asi päť kilometrov a pri usadlostiach sme zišli z hrádze a najprv po poľnej ceste okolo záhrad a následne po rozbitej asfaltovej ceste sme prišli do Kolárova.
V Kolárove na prvej asfaltke treba odbočiť doľava k mostu, pred ktorým je panelová cesta vpravo. Po nej sme prešli jedinému lodnému mlynu na Slovensku (ide však o repliku, nie o pôvodný mlyn, ktorý bol aj inde umiestnený). Po veľmi peknej krytej drevenej lávke sme prešli cez mŕtve rameno k mlynu, ktorý je v areáli skanzenu (kde sú však niektoré budovy zatvorené, ako napr. z Čalovca presunutý sedliacky dom) a je tu aj pohostinstvo, v ktorom sa du kúpiť kofola/ pivo. V areáli je niekoľko plôch na piknikovanie, ohnisko na opekanie, pódium na koncerty.
Priamo od vodného mlynu ide popri Váhu novovybudovaná asfaltová cyklocesta až do Komárna (cca 20 km), ktorú hlavne deti veľmi uvítali, keďže sme sa na štrkovom podklade hrádze a v pečúcom slnku po Kolárovo riadne vyčerpali. Sútok Malého Dunaja a Váhu sme v Kolárove nevideli, dalo by sa k nemu urobiť zachádzku, ale už sme sa nemohli zdržiavať. Okrem iného aj preto, lebo sme pri hrádzi v Kolárove nenašli žiadnu reštauráciu, v ktorej by sme sa ,mohli najesť a už sme načreli do našich rezervných zásob. Reštaurácia pri hrádzi je otvorená žiaľ len do 15:00 (cez týždeň). V Komárne sme sa blízko futbalového štadiónu dostali do kempu Panónia, v cene kempu je aj vstupné na termálne kúpalisko. Kemp mal pekné sprchy a toalety a nie je ďaleko od centra mesta, kde bola aj v neskorých večerných hodinách otvorená reštaurácia, v ktorej sme sa konečne najedli.

Komárno – Bodza

Deň 4: Komárno – Zlatná na Ostrove – Malé Kosihy – Číčov – Bodza – 58,5 km

Spanie: Bodza u strýka na záhrade
Zaujímavosti: Veľkolélsky ostrov, pláže pri Dunaji, pevnosť v Komárne
Popis úseku:
Ráno sme sa vykúpali na kúpalisku, kde sú aj tobogány pre deti a viacero bazénov, vrátene horúceho termálneho bazéna na sedenie. V plaveckom bazéne je možné aj skákanie do vody. Centrum Komárna má niekoľko reštaurácií, v ktorých sa dá najesť a v blízkosti je aj vojenská pevnosť, okolo ktorej sa dá prejsť, ale do areálu pevnosti sme sa nedostali.
Cesta z Komárna vedie cez most smerom na Komárom a pred hranicou a hraničným mostom treba prejsť na poloostrov pri Dunaji, kde cesta vedie cez krásnu platanovú alej popri rodinných domoch. Cesta by mala vyústiť na hrádzu, ale toho času (rok 2019) bola časť hrádze uzatvorená z dôvodu výstavby, takže sme ju museli obchádzať po hlavnej ceste, čo nebolo s 2 deťmi príjemné. Za Komárnom po cca 2 km sme prešli do protismeru a poza benzínovú pumpu sme sa napojili späť na hrádzu. Povrch hrádze pri veľkom Dunaji je vysypaný drobným plaveným štrkom, ktorý miestami podšmykuje pod kolesami a za slnečného letného dňa tu niet úniku pred slnkom, takže šliapanie je pomerne úmorné. Miestmi sa dá zísť pod hrádzu a ísť po utlačenej poľnej cestičke. Odporúčam mať na tento úsek dostatočné zásoby vody, lebo je to len veľmi málo miest, kde je možnosť občerstviť sa. Pri obci Zlatná na Ostrove je ekofarma, kde je možnosť kempovania a je z hrádze dobre viditeľná a označená.
Kúsok pred Zlatnou na Ostrove za kopcami vyťaženého štrku sú pri nízkej hladine Dunaja odhalené krásne pieskové pláže, ktoré boli v čase našej cyklocesty posiate riečnymi mušľami. Pláže sú piesčité s bielym pieskom a miestni sa tu chodia kúpať. V neskoré popoludnie to bolo úchvatné miesto na odpočinok v tieni stromov, deti hľadali mušle, zabárali sa do bahna a nechcelo sa im pokračovať v šliapaní na bicykli. Po zastávke sme pokračovali ďalej po hrádzi a tam, kde sa dalo, sme schádzali na cestu popod hrádzu, ktorá poskytovala aspoň aký-taký tieň. Tento deň sa teploty blížili k štyridsiatke, takže bicyklovanie na slnku bolo úmorné. Kúsok za Zlatnou na Ostrove je odbočka na Veľkolélsky ostrov (CHKO) – veľmi pekná oblasť s ohradou s voľne sa pasúcimi koňmi. Bola by to zaujímavá časť cyklotrasy, žiaľ okrem niektorých panelov s informáciami tu nevedie ďalej po ostrove žiadna poriadna cestička pre bicykle, ale len ujazdená cesta trávou a keďže bolo neskoré popoludnie, radšej sme sa vrátili na rozpálenú hrádzu. Každopádne ak máte viac času, zastavte sa tu a prejdite sa po tomto pokojnom mieste s pasúcim sa stádom koní.
Na úrovni Veľkých Kosíh je možnosť zísť z hrádze a pokračovať po málo frekventovanej ceste smerom na Kližskú Nemú a Číčov. Je to tu také ospalé, pokojné, teplom oťapené miesto. V obciach žiaľ nie je žiadna možnosť ubytovania, ako najlepšie sa javí stanovanie pod hrádzou pri Dunaji. My sme plánovali zakempovať za Číčovom pri jazere, v čase našej cesty však bolo jazero pokryté vodnými rastlinami a nebolo možné sa tu kúpať. A to nehovorím o invázii komárov. Nedalo sa zastaviť ani na 5 sekúnd, aby sa na vás nevrhli. V tejto časti hrádza vedie cez Dunajské Luhy, ale opäť bez vybudovanej cesty smerom na Číčovské mŕtve rameno a bez vybudovaného zázemia pre cyklistov. Pre množstvo komárov sme sa rozhodli prespať na záhrade môjho strýka v neďalekej obci Bodza (cca 9 km od Číčova).
Nasledujúci deň dosahovali teploty rekordných hodnôt a tak sme sa rozhodli stráviť ho na termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi. Kúpalisko je veľmi dobre vybudované, cena dospelého lístka je 9 EUR, extra sa kupujú vstupy na tobogány, je tu niekoľko veľkých bazénov, teplý termálny bazén, skákacia plošina do hlbokého bazéna s lezeckou stenou a bazén, v ktorom každú hodinu púšťajú morské vlny, V lete však treba počítať s veľkým množstvom návštevníkov. V areáli je aj lanová cesta v stromoch.
Našim pôvodným plánom bolo pokračovať po hrádzi od Medveďova smerom na Bodíky, Gabčíkovo, Vojku do Čunova, avšak pre náhle zhoršenie zhoršenie počasia sme sa rozhodli využiť vlakovú prepravu z Bodze do Bratislavy, kde sme z hlavnej vlakovej stanice pokračovali osobákom do Zohoru, z ktorého sme už na bicykli prišli domov. Keby sme chceli dokončiť cestu na bicykli, potrebovali by sme ešte dva dni navyše. Napriek tomu to bola veľmi pekná cyklocesta, ktorá preverila výdrž našich detí a trpezlivosť nás rodičov. Videli sme na nej veľa zaujímavého, dalo by sa však ešte popracovať na službách pre cyklistov, keďže dunajský cyklocesta je súčasťou medzinárodnej cyklocesty vedúcej až do Delty Dunaja v Čiernom mori.