Plachetnicou cez Atlantik 2

Úvodom

Kapitánske skúšky som si spravil v roku 2005 a odvtedy sme každý rok aspoň týždeň trávili na dovolenke na plachetnici. Plachtiť viac a na otvorenom mori bol vždy môj sen. A čo je lepšie ako preplávať Atlantický oceán po stopách Krištofa Kolumba? Preplavba trvá 3–4 týždne – na to štandardná dvojtýždenná dovolenka nestačí. Preto som využil trojmesačnú pauzu medzi dvoma zamestnaniami a začal sa zaujímať, ako tento sen uskutočniť.

Bohužiaľ, štandardne sa pláva z Európy do Ameriky koncom novembra až do konca roka a späť sa vyráža začiatkom mája. Od 1. júna do 30. novembra je v karibskej oblasti hurikánová sezóna – čas, keď s loďou nechcete byť na mori v danej oblasti. Okolnosti mi dovolili opustiť Slovensko až 20. mája, preto bolo náročné zohnať preplavbu v smere z Ameriky do Európy práve v tomto čase.

Na stránkach sailwiz som našiel iba drahé preplavby v rámci Atlantic Rally for Cruisers (ARC Europe). Na svojej obľúbenej stránke findacrew som oslovil 5 vlastníkov lodí, ktorí mali v pláne túto plavbu vykonať, a s jedným z nich sa mi podarilo spojiť. Slovo dalo slovo a 25. mája som odletel z Viedne cez Frankfurt do Dominikánskej republiky, kde mala začať naša vysnívaná plavba.

Trasa z Karibiku na Kanárske ostrovy patrí medzi klasické námorné cesty – ide o spätnú cestu po historickej obchodnej trase, ktorou kedysi plávali španielske galeóny. Celková vzdialenosť 3 642 námorných míľ zodpovedá zhruba vzdialenosti Bratislava–New York po priamej línii.

O lodi

Loď 10v2 je veľká a pohodlná plachetnica od renomovaného výrobcu Jeanneau. Pre nás oboch je pohodlná aj preto, že sme obaja dosť vysokí a môžeme chodiť v podpalubí vzpriamene. Jedna kajuta slúži ako sklad všetkého, čo človek nazbiera pri dlhodobom živote na lodi, a prednú kajutu sme tiež premenili na sklad potravín – čo nebol najlepší nápad, keďže sa v nej nevetralo a čerstvé potraviny sa začali rýchlo kaziť. Osvedčila sa nám naopak sieť natiahnutá nad sedačkou.

Loď 10v2 je prispôsobená na dlhé plavby a dlhodobý pobyt na mori. Má odsoľovač morskej vody, solárne kolektory a Starlink, takže je prakticky úplne autonómna – dokupovať treba len jedlo a naftu. Výhodou sú aj dve WC.

Jeanneau Sun Odyssey 449 je oceánska plachetnica navrhnutá špeciálne pre dlhé plavby. S výtlakom okolo 9 ton a nádržou na naftu 200 litrov má dosah na motor cca 900 námorných míľ. Watermaker (odsoľovač) produkuje pri chode motora až 20 litrov pitnej vody za hodinu.

Plachty sme nevyťahovali, kým nefúkalo aspoň 12 uzlov. Pod 8 uzlami sa príliš trepotali a nad 25 uzlami hrozilo poškodenie. Väčšinu času boli nejakým spôsobom zrefované, čo spôsobovalo ich nadmerné opotrebovanie. Nafukovací záchranný čln (dinghy) nedržal vzduch a pred každým použitím v Luperone ho bolo treba dofúkať – počas plavby na otvorenom mori to nevadilo, akurát sa nedal použiť na prípadnú záchrannú akciu.

Luperon – 25. 5. až 30. 5. 2025

Cesta do Dominikánskej republiky sa začala na letisku vo Viedni v nedeľu 25. mája, kde mi zobrali mini švajčiarsky nožík – vraj mal čepeľ dlhšiu ako 6 cm. Krátky let do Frankfurtu a odtiaľ 13,5 hodiny ponad oceán do Puerto Plata. Tam ma vyzdvihol kapitán a majiteľ lode Ervin, prenajal auto a spoločne sme hneď nakúpili v supermarkete potraviny na cestu podľa vopred dohodnutého zoznamu – na 3–4 týždne.

Z Puerto Plata je to asi 50 km do Luperonu. Zistil som, že naša loď je na kotvici a všetok náklad treba previesť na dinghy a odviesť na loď. Keď som sa tešil na vyplávanie, Ervin oznámil, že úrady ešte nevydali povolenie na vyplávanie a kvôli severovýchodnému vetru to môže trvať niekoľko dní.

Počas čakania sme si pozreli viaceré pláže v okolí. Jedna z nich je miestom, kde pristál aj Krištof Kolumbus a založil prvú európsku osadu na americkom kontinente. Pláže boli obrovské a prázdne, kúpal som sa sám, vlny boli akurát. Pri plážach v tieni paliem stánky s občerstvením tiež žili prázdnotou – aspoň sme si mohli kúpiť pivo a zahnať smäd.

Popri potulkách sme ešte dokupovali, čo nás napadlo. Domáci potápači nám prišli očistiť spodok lode od morských organizmov a kamarát skontroloval plachty.

Samotné mestečko je malé, ale s okolím má okolo 20 000 obyvateľov. Je plné kontrastov – pekné domy a hotely vedľa chatrčí z vlnitého plechu či dreva. Hovorí sa tu po španielsky a len málokto vie po anglicky. Boli sme radi, že mladá vlastníčka jedného z obchodov pri prístave vedela po anglicky, a využívali sme ju na ďalšie nákupy a dohadovanie stretnutí.

V Luperone je malá komunita námorníkov, ktorí tu žijú kratšie alebo dlhšie, a schádzajú sa na pravidelný poker. Pri tom si vymieňajú tipy, rady a dohadujú rôznu pomoc ohľadom lodí. Väčšinou sú to Američania a Kanaďania – my sme boli rarita z Európy. Luperonský záliv s mangrovníkmi je veľmi hlboký, v tvare S, a preto je výborný na prečkanie hurikánov. Prichádzajú sem lode z celého Karibiku.

Luperon je považovaný za jeden z najlepších hurikánových útočíšť v celom Karibiku. Záliv je chránený zo všetkých strán a hĺbka umožňuje kotviť aj väčším plavidlám. Komunita námorníkov tu zimuje každý rok od júna, kedy sa začína hurikánová sezóna.

Roaming mi tu nefungoval – nedalo sa volať ani posielať SMS, a keby fungoval, cena je 2,50 € za minútu. Kredtná karta našťastie fungovala. Teplota 31 °C a vysoká vlhkosť. Celkom vážnym problémom v celom Karibiku je, že sa tu takmer nič ohľadom lodí nedá kúpiť a aj služby sú veľmi obmedzené.

29. mája začal vietor fúkať z juhovýchodu. 30. mája sa nám konečne podarilo vybaviť všetky papiere a úrady nám povolili vyplávať. Museli sme navštíviť 4 rôzne úrady a aj vojenskú posádku, ktorá má hlavné slovo v tom, či niekto môže alebo nemôže opustiť prístav. Celé to trvalo takmer 3 hodiny. Vojaci majú najpresnejšie meteorologické údaje a vedia, čo sa na mori okolo ostrova deje. Ak sú nepriaznivé podmienky, povolenie nevydajú – aby predišli tomu, že vás budú musieť zachraňovať.

Trasa cez Atlantik

Naša cesta sa začala 31. mája o 7:00. Na colnici sme povedali, že pôjdeme už deň predtým – inak by nám nedali povolenie a tak skoro by sme nevyplávali. Odviazali sme sa od bóje a pomaly a opatrne sme sa pohybovali cez kľukatý záliv s mnohými plytčinami.

Na lodi sme len dvaja – ja a kapitán. Striedali sme sa na 4-hodinových smenách, aby sme sa mohli dostatočne vyspať a stále bol niekto na palube. Predpokladaná trasa viedla z Dominikánskej republiky smerom na sever k Bermudám, odtiaľ na východ k Azorským ostrovom a nakoniec na juhovýchod na Kanárske ostrovy. Nikde sme sa nechceli zastaviť – trasa okolo týchto ostrovov bola len poistka pre prípad núdzového pristátia.

Deň 1 – 30. mája 2025

Máme priaznivý vietor z východu od 15 do 20 uzlov, vlny sú trochu väčšie a nepríjemné, lebo sú z boku – my ideme priamo na sever. Máme 3 refy a ideme zhruba 6,5 uzla. Od 18:00 sa snažíme ísť trochu na východ, keďže vietor sa stáča na juh. V noci sa má zdvihnúť na 25 uzlov.

Deň 2 – 31. mája 2025

Vlny boli trochu slabšie. Vytrimoval som plachty tak, že nebolo takmer treba kormidlovať – na kormidlo som aplikoval gumičku a fungovalo to ako autopilot, čím sme šetrili elektrinu. Máme dosť solárnych panelov, ale aj tak je dobré šetriť, keďže je tu aj dosť prístrojov. Watermaker je skvelý – za 4–5 hodín vyrobí 100 litrov vody, no musí bežať motor, pretože má veľkú spotrebu. Je to taký konvertor nafty na vodu, v pomere cca 1:20.

Poobede sme mali už úplne južný vietor, takže sme zmenili smer viac na východ. Večer sa vietor upokojil na 12 uzlov zadobočne a ideme 5 uzlov. V noci sa striedame po 4 hodinách – úplná tma, nevidíš nič, len svetlá lode. Hviezd je vidno oveľa viac, mesiac ešte len dorastá.

Deň 3 – 1. júna 2025

Dostal som hnačku – pravdepodobne voda z tanku, ktorú Ervin používa na varenie. Dal som si čierne uhlie a jem len melón. Celé dopoludnie a popoludnie mi bolo zle. Ideme na severovýchod, vietor je stále južný a vlny nás hrozne húpajú. Ervin je silný fajčiar – mal tu 4 popolníky, čo som mu zredukoval na 2. Kávu si robí z instantky a teplej vody z kohútika.

Keď sa vlny trochu upokojili, máme dobrú rýchlosť okolo 5–7 uzlov. O 2–3 dni očakávame, že vietor ustane.

Deň 4 – 2. júna 2025

Hnačka prešla – pijem len kúpenú vodu z veľkých 25-litrových modrých fliaš. A každý deň dezinfikujeme črevá rumom. Nafty máme odhadom na 900 míľ, čo je zhruba tretina trasy. Ervin sa na lodi vyzná, vie čo a ako, ale má podľa mňa všade poriadny bordel – nájsť čokoľvek nie je ľahké.

V noci sme viac kormidlovali ručne, aby sme odľahčili autopilota a šetrili elektrinu. Riadime sa smerom vetra na prístrojoch, lebo nič iné nevidíme. Od rána máme slabší vietor a ideme len asi 5,5 uzla. V podstate od vyplávanie máme plachty na porte a jedine čo s nimi robíme je refovanie podľa sily vetra. Stále nám fúka južný vietor.

Deň 5 – 3. júna 2025

Okolo Bermúd je silný vietor a možno sa začína tvoriť aj hurikán. Ak budeme robiť denne 140 Nm, cesta by mala trvať 22 dní. Dnes sme šili lem prednej plachty a opravovali skrutku na stole v kokpite. Vietor je stále južný a ideme úplne na východ, lebo viac na severe je tlaková výš, kde vôbec nefúka – a to sa snažíme nejakým spôsobom obísť.

Deň 6 – 4. júna 2025

Už včera v noci vietor ustal a nie sú žiadne vlny, len vlnky. Máme slabý vietor cca 8 uzlov a ideme tak 3 uzle, lebo je tu ešte aj prúd vody proti nám. Viac na sever sa nám teraz neoplatí ísť, lebo je tam obrovská tlaková výš (priemer cca 500–600 Nm) a tam by sme museli ísť len na motor. Držíme sa na jej spodnom okraji a čakáme, ako sa počasie vyvinie.

Od poobedia ideme len na motor – dostali sme sa do tej tlakovej výše. Rýchlosť je len 3,5 uzla. Výhodou je, že sme doplnili vodu cez watermaker. Konečne som sa osprchal a dal zo seba pot. Keď som na palube sám, je to super – pozorovať oceán, ako sa mení. Oblaky. Ich rýchlosť. Najbližšia plachetnica je od nás 180 Nm – viac ako deň plavby, ale aspoň vidíme, kadiaľ idú a ako rýchlo. Dá sa s nimi aj písať.

Tlaková výš v strednom Atlantiku, nazývaná Azorská anticyklóna, je stabilný meteorologický útvar, ktorý v lete ovláda počasie celej severnej časti oceánu. Navigátori si v minulosti museli vyberať trasu opatrne – plachetnice bez motora mohli v oblasti bezvetria uviaznut na dlhé dni aj týždne.

Deň 7 – 5. júna 2025

Stále motorujeme, šetríme naftu, rýchlosť je 1 uzol – v podstate stojíme. Keď vypneme motor, loď sa hojdá na dlhých vlnách tak nepríjemne, že sa všetko vnútri rozbíja, dvere trieskajú a nedá sa spať.

Okolo nás lietajú 2 čajky – tak ďaleko od pevniny je to výnimočné, asi sú to vtáky, čo žijú stále na mori. Videli sme aj delfíny – prišli nás len skontrolovať, niekoľkokrát vyskočili a potom odplávali skôr, než som stihol vziať mobil a odfotiť ich. Zistili sme tiež, že sa nám trhá furling – lano, čo sťahuje genu. Ervin ho otočil tak, aby ten zlý koniec nebol pracovný – ale pritom ho odrezal a zistil, že lano je teraz krátke a nevieme ho namotat na vinč.

Deň 8 – 6. júna 2025

Spravili sme doteraz 800 Nm napriek trojdňovému slabému vetru. Dnes v noci sme konečne chytili lepší vietor cca 12 uzlov a frcíme 5 uzlov. Ideme mierne na sever a hlavne na východ – asi 75 stupňov. Zajtra má vietor zosilnieť a zmeniť smer na východný, potom pôjdeme viac na sever.

Počasie je konečne znesiteľnejšie. Včera som sa dokonca kúpal v šírom oceáne. Okolo lode nevidno žiadne ryby. Ervin hovoril, že on sa takto nekúpal viac ako pol roka.

Deň 9 – 7. júna 2025

Konečne máme lepší vietor – 10 až 12 uzlov z juhovýchodu. Ideme rýchlejšie a viac na sever. Problém je, že severnejšie čaká ďalšia tlaková výš. Uvidíme, či vystúpime dosť vysoko, aby sme ju obišli zhora.

Vedľa nás, tak 3–5 míľ, pršal jeden sivý mrak. Nás to nezachytilo. Ochladilo sa na 26 °C, čo sa už dá vydržať. Práve sme dojedli všetko čerstvé mäso. Ešte máme zemiaky, cibuľu, pomaranče a jablká – prechádzame na konzervy.

Deň 10 – 8. júna 2025

Od 16:00 ideme opäť len na motor. Potrebujeme sa presunúť asi 200 Nm na sever, kde by mal byť nejaký lepší vietor. Nech robíme čo chceme, tlaková výš je stále s nami. Pozrieme vo Windy, kde je vietor – ideme tam – a keď tam prídeme, vietor je preč a je tam tá zatratená výš. Stále nás prenasleduje. Dôležité, že piva máme dosť.

Deň 11 – 9. júna 2025

Stále máme slabý vietor a žiadna predpoveď na zlepšenie. Ale dnes z Ervina vypadlo, že má genaker. Išli sme ho nasadiť – trvalo to minimálne 2 hodiny, všetky laná v genakovom pni boli pokrútené ako sa len dalo. Minimálne 5-krát sme ho vytiahli, zistili, že je niečo zle, dali dole, opravili a znova. Nakoniec sa to podarilo. Genaker je síce na menšiu loď, ale pri slabom vetre ideme rýchlejšie ako na genu, len trochu pomalšie ako na motor.

Zásoby sú otázne. Ervin zje celý bochník chleba denne, ja jeden krajec a jem viac vločky. Dnes som si otvoril fľašu vína. Ervin viac pije rum. Konzerv je dosť, ale mesiac tu nechcem byť.

Deň 12 – 10. júna 2025

Prešli sme 1 200 Nm. Plachetnica pred nami chytila ten vietor a ušla nám už o 500 Nm. V noci sme „skoro“ narazili do 333-metrového tankera – križoval našu trasu len 2 Nm pred nami. Musel som zobudiť Ervina, aby zhodnotil situáciu, no nakoniec nebolo treba nič robiť – len sledovať, kam smeruje. Ráno sme mali ďalší tanker, ale ten som sám dobre odhadol.

Atlantický oceán patrí medzi najrušnejšie lodné diaľnice sveta. Podľa štatistík ho každoročne prekonáva viac ako 6 000 veľkých obchodných plavidiel. Pri nočnej plavbe je sledovanie AIS (Automatic Identification System) absolútnou nevyhnutnosťou – tanker idúci 15 uzlami môže pri kolíznom kurze dosiahnuť vašu polohu za menej ako 10 minút.

Deň 13 – 11. júna 2025

Stále motorujeme, ale vlny a vetrik zo západu naznačujú zmenu. Dnes bol asi spln – mesiac nám krásne svietil na cestu. To je úplne iná noc ako keď nebol žiadny mesiac a bola úplná tma. Ochladilo sa – v noci som na palube vo vetrovke a zakrytý dekou, ale v kabíne je stále dusno a horúco.

Asi 4 hodiny máme konečne lepší vietor – začalo to od 10 uzlov, teraz máme 13. Ideme na plnú genu a hlavnú na 1 ref. Smer máme zatiaľ stále viac na sever, ale keď prekročíme 35. rovnobežku, pôjdeme viac na východ. Dnes máme pekný deň – malé vlny, dobrý vietor, slnečné počasie, teplota do 26 °C.

Deň 14 – 12. júna 2025

V noci pokračoval západný chladnejší vietor okolo 13 uzlov. V noci začína byť chladno – bundu mám teraz regulárne oblečenú a dokonca si dal dlhé termopradlo. Všetko v kabíne je také navlhnuté a postelné prádlo by sa hodilo vysušiť.

Teraz máme zemiakovýtyždeň – treba ich dojesť, kým sa nepokazia. Ervin minul všetky balíky čerstvého chleba, 3 chleby sme museli zplesnivené vyhodiť. Od postupu na sever nás odradila silná búrka, ktorá sa tam tvorí. Ideme na čistý východ 4 uzly na genu s boomom na zadný vietor.

Deň 15 – 13. júna 2025

Ervin pozeral búrku, čo sa na nás ženie, a obáva sa jej – nepozerá štandardný vietor, ale poryvy (gusts), ktoré sú o 5 až 10 uzlov silnejšie. Namiesto toho, aby sme konečne mali 20-uzlový vietor a išli rýchlejšie, ideme sa schovať na juh do tlakovej výše. Ideme na refované plachty s celkom dobrým vetrom 14 uzlov, ale len 4,5 uzla.

Dobrú severnú pozíciu, ktorú sme krvopotne vymotorovali cez tlakovú výš, musíme obetovať. Za 15 dní sme prešli 1 557 Nm – zhruba 100 Nm denne. Ak odteraz pôjdeme priamo na Kanárske ostrovy, je to ešte 2 100 Nm. Predpoveď hovorí 13 dní, mne to vychádza realistickejšie na 19. Práve vyšiel mesiac v splne – krása, keď to môže človek takto pozorovať na mori.

Deň 16 – 14. júna 2025

Búrka bude až zajtra, dnes je bezvetrie pred ňou a od noci ideme na motor. Zásoby: nakupovali sme na 3 týždne. Všetko čerstvé sme zjedli. Máme ešte ryžu, cestoviny a konzervy, trvanlivý chlieb na asi 5 dní a ja mám vločky. Nafty máme cca 600 litrov – dúfam, že vystačí. Pred nami je ešte 2 100 Nm a rýchlosťou 100 Nm denne to skôr ako za 19 dní nebude.

Dnes je bezvetrie, máme genu a boom a ideme 2 uzly. Aspoň sa mi dobre varí. Spravil som zemiakové placky a myslím, že Ervinovi chutili. Práve dokončujeme prípravu na búrku – kokpit uprataný, okná zatvorené, kuchyňa čistá, vyskúšali sme refovania geny.

Deň 17 – 15. júna 2025

Dnes je búrka a tak nám aj zapršalo. Ervin hovoril o vlnách až 8 metrov. Máme čo robiť, aby sa nič nestalo – ideme len na zrefovanú genu. Utrhol sa nám aj preventer boomu hlavnej plachty, ktorú ani nepoužívame. Namiesto lodného lana sme použili hrubú šnúrku od topánok.

Vlny vysoké 8 metrov sú pre plachetnicouvysoké 8 metrov sú pre plachetnici veľká výzva. Pri takýchto vlnách je kritické mať loď správne vyváženu – príliš veľa plachty môže spôsobiť prevrhnutie, príliš málo zase strátu kontroly nad kormidlom.

Deň 18 – 16. júna 2025

Ešte prší, ale vlny sa zmenšujú. Vietor je len 12 uzlov a ideme na motor. Ide na nás ďalšia búrka z východu – vietor je presne oproti smeru, kam chceme ísť, a vlny sprava budú horšie ako tie zozadu, čo sme doteraz mali. Opäť sa snažíme ujsť búrke, tentokrát smerom na juh.

Včera sme dobehli stratu spred dvoch dní, takže stále robíme tých 100 Nm denne. Teraz by sme mali byť zhruba v polovici cesty. Dnes sme chceli nasadiť boom na genu z druhej strany – 2 hodiny sme sa s tým zápasili a keď sa to podarilo, nemali sme vôbec vietor. Tak sme to ďalších 30 minút schovávali. Po daždi je všetko mokré a kĺže sa.

Deň 19 – 17. júna 2025

Mimo búrky sa striedame po 4 hodinách. Celý deň pršalo a mrholilo. Ráno sme mali super vietor – 12 až 14 uzlov, vytiahol som pol geny. Keď vstal Ervin, nahodili sme aj hlavnú na 1 ref. Vietor postupne rástol až na 24 uzlov v nárazoch, rýchlosť cca 6,5 uzla. Ale teraz večer Ervin zrefoval genu na minimum – máme veľké vlny z predného boku, vietor je severný.

Zajtra by malo byť dobre, ale potom prišla obrovská búrka zo severovýchodu. Snažíme sa utiecť na juh, no musíme dať 200 Nm za 1,5 dňa – neviem, či to stihneme.

Deň 20 – 18. júna 2025

Stále sme v tlakovej níži (búrke) – silný severovýchodný vietor proti nášmu smeru, vlny asi 5 metrov z predného boku, veľmi nepríjemné. Vietor okolo 22–24 uzlov. Máme zrolovanú genu aj hlavnú plachtu na 3 refy. Ideme cca 4–5 uzlov. Lodou to strašne buchá, niekedy si myslím, že sa rozpadne. Toto by sme mali mať ešte 24 hodín. Po troch takýchto dňoch sme dosť vyčerpaní.

Deň 21 – 19. júna 2025

Počasie je už 2 dni a noci viac-menej rovnaké. Sme vo veľkej níži, ktorá sa presúva naším smerom. Snažíme sa jej dostať, ale stále sme v jej strede. Máme vietor od 16 do 24 uzlov, vlny asi 2,5 m, kompletne zamračené, občas prší.

Včera sme mali penne s hubovou omáčkou. Ervin v duchu prešiel jeho zásoby konzerv a povedal, že na každý deň vie niečo uvariť. Teraz sme na hrane súčasnej búrky – rýchlosť vetra od 22 do 40 uzlov v poryvoch. 50 Nm od nás by už mala byť tlaková výš. Poobede sa nám podarilo vyplávať z tejto níže – vykuklo aj slniečko. Opral som si uterák. Dnes varím ja – francúzske zemiaky.

Deň 22 – 20. júna 2025

Tak sme opäť v obľúbenej tlakovej výši. Na motor proti vlnám sa plazíme rýchlosťou 1 uzol – touto rýchlosťou budeme na Kanároch 7. septembra. 😊

Keďže sme vo výši, je čas na opravy. Opravovali sme hlavnú plachtu – vypadávajú z nej umelé očká, ktoré ju držia na stožiari. Opravili sme 3. Keďže nám zatiekla predná kajuta, začala sa tam tvoriť pleseň – všetko sme museli vypratať, oprať posteľné prádlo, vetrať a pustiť kúrenie (Webasto). Ešte sme opravili solárny kolektor, ktorému sa utrhal jeden uchyt – skorodovala podložka a matica prešla cez dieru. Nakoniec sme vymenili furlingové lano na gene, ktoré sa začínalo trhať. Dali sme tam o stupeň hrubšie – snáď to 2 týždne vydrží. Dnes sme spravili len 50 Nm na motor pri 1 200 rpm.

Deň 23 – 21. júna 2025

Musíme ísť rýchlejšie – na 1 600 rpm ideme cca 3 uzly. Snáď zajtra chytíme nejaký vietor. Dnes som začal kúpaním, prezrel loď a zbadal nejakú zelinu v kormidle, čo môže spôsobovať problémy pri riadení. Chcel som to vyčistiť, no nemáme na lodi škrabku. Umelá sa hneď zlomila.

Upratoval som prednú kajutu, umyl kúpeľňu, opral staré veci, aby nezačali plesnivieť. Konečne nám začal aj vetrík z juhu fúkať – frcíme 4,5 uzla priamo na východ. Veci mi schnu pomaly. Pomaly sa rozpadá kýbeľ, nemáme náhradný. Pri kúpaní som konečne videl okolo lode ryby a tuniaky vyskakujúce z vody. Snažíme sa aj niečo uloviť – ako návnadu používam lietajúce ryby, čo nám pristanú na lodi, no na háčiku to dlho nevydrží.

Deň 24 – 22. júna 2025

Dosť smolný deň! Minul sa jeden tank s vodou a neprepli sme dosť skoro na druhý – celý deň bez vody z tanku. Nefungoval nám ani Starlink, takže sme si ani nemohli vygoogliť, čo s vodnou pumpou. Na plachte nám ešte opäť zatieklo do prednej kajuty. Vietor sme mali slušný a aj rýchlosť, občas aj 8 uzlov.

Pustil som sa do Starlinku – nešla mu stava. Po pripojení na batériu fungoval, čiže problém bol v napájaní. Asi 30 minút som meral v tej spleti káblov, prečo mu nejde stava. Jedna doska mala všetko v poriadku, druhá nemala nič. Keď som niečo potlačil, vypadávali rôzne prístroje – kopec studených spojov. Nakoniec som vystopoval hlavný kábel tej nefunkčnej dosky a zistil, že končí vo vypínači. Vypínač vypnutý – a na ňom značka svetlo. Vypnutím svetla sa teda vypol aj Starlink. Na toto by normálne nikto neprišiel.

Pustil som sa do opravy vodnej pumpy. Stiesnený priestor, úplne som si dorezal ruky o ostré hrany dosiek. Rozobral som pumpu, nič nebolo porušené. Namontoval som to späť – všetko v naklone pri 7-uzlovej rýchlosti a vlnách. Po skúške sa celá pumpa rozpadla. Niečo som zle zmontoval. Znova odmontovať, opraviť, namontovať. Voda nakoniec stále nešla.

Stále diskutujeme o ďalšom postupe. Ja chcem ísť na juhovýchod a vyhnúť sa ďalšej tlakovej výši. Ervin naopak, s podporou kamarátov, neúprosne chce ísť znova 3–4 dni cez výš na severovýchod. Tým sa nám nielen zníži denný priemer, ale trasa sa predĺži o 300 Nm.

Ervinovi zhorel kábel na iPade, ktorý slúži na predpoveď a všetku komunikáciu – nedá sa nabíjať. More je krásne. Noc, tma, hviezdy. Krása.

Deň 25 – 23. júna 2025

Dnes som začal opravovať vodnú pumpu, lebo byť ďalšie 2 týždne bez vody na umývanie a sprchovanie by bol opruz. Odrezali sme kúsok hadice a nahradili sme ňou rúrku, ktorá usmerňuje tok vody. Po nainštalovaní a pustení nám začala tiecť voda do 2 minút. Dôležitá vec vyriešená.

Po tom, ako som jednu vec zdarne opravil, máme ďalšiu – únik vody z watermakera. Jeden tank prázdny a watermaker nefunguje. Tak som len tak skúšobne podotahoval spojovacie matky – veľmi stiesnený priestor, musel som ich kliešťami len pobúchať. Zabralo to, rúrka prestala tiecť. Takže vodu vyrábame, keďže ideme cez výš na motor.

Deň 26 – 24. júna 2025

Sme už 3 dni v strede tlakovej výše, budeme v nej ďalšie 3–4 dni. Ideme slimačím tempom, ani 100 Nm denne nedávame. Skontrolovali sme plyn – máme ho dosť, zatiaľ sme minuli len 1 fľašu zo 4. Watermaker ide, vo fľašiach máme ešte cca 18 × 20 l pitnej vody.

Deň 27 – 25. júna 2025

Vodná pumpa frčí – konečne je úplne tichá. Ervin ani nezaregistruje, keď sa spustí. Predtým to hrozne hučalo a vibrovalo. Včera sme išli na motor s pomocou geny – severný vetrik je slabý od 5 do 10 uzlov, ale gena pridá asi 1 uzol a máme rýchlosť cca 5 uzlov priamo na Tenerife. Je to juh ostrova a je tam južné letisko, odkiaľ lietajú lietadlá do Viedne. Sme už asi 5 dní na motore.

Deň 28 – 26. júna 2025

Dnes sme konečne dorazili na okraj výše a máme aspoň nejaký vietor. Pôvodne mal byť zo severovýchodu, ale pri našej smole je z juhovýchodu – presne proti nášmu kurzu. A aby toho nebolo málo, trhá sa nám gena. Ideme na miniplachty, rýchlosť okolo 3 uzlov, vietor cca 8 uzlov.

Dnes sme sa pustili do opravy geny – museli sme ju celú vyrolovať, vysunúť zo žliabku a dať dole na loď. Rozpárané miesto sme zalepili z oboch strán páskou a potom ešte prešili hrubou niťou. Snáď to ten týždeň vydrží. Keď sme to dávali hore, bol už celkom silný vietor a 2-krát nám to vyskočilo z drážky. Operácia sa nakoniec skončila úspešne a frcíme v 12-uzlovom vetre 6 uzlov. Konečne musíme taktovať.

Deň 29 – 27. júna 2025

Mali sme super vietor a aj dobrý smer na juhovýchod. Teraz motorujeme rýchlosťou 2,5 uzla. Ervinov chlieb je fuč. Dnes sme konečne nič neopravovali. Ervin navarili pečené zemiaky s cibuľou a k tomu salám s hráškom a kukuricou. Ja som si otvoril šunkovú konzervu – s tým to bolo super.

Dnešok sa niesol v znamení diskusie o ďalšom postupe. Môj návrh: ísť na juhovýchod priamo na Tenerife. Ervin chce ísť stále na východ, čím by sme opäť vošli do tlakovej výše. Nakoniec sme sa dohodli, že si vyskúšam jazdu na juh. Po hodine jazdy som to vzdal, lebo vietor bol úplne proti nášmu kurzu. Večer sa vietor radikálne zmenil na severovýchodný (cca 70°) a išli sme na juhovýchod presne v kurze. Teraz máme plnú genu a hlavnú na 1 ref – rýchlosť 4 uzly v správnom smere.

Deň 30 – 28. júna 2025

Konečne slušne plachtíme, občas máme aj dobrý smer a občas aj dobrú rýchlosť. Ervin stále pochybuje a obáva sa, že prídeme na juh od Kanárov, odkiaľ sa ide ťažko na sever. Takže sa snažíme ísť čo najviac na východ (90°) a nie priamym kurzom (110°). Jedla a vody máme stále dosť. Dnes sme našli jedno záložné lano zapletené do rádiového odrážača – nejde to uvoľniť, budeme riešiť zajtra. Vyšla dúha. Krása.

Deň 31 – 29. júna 2025

Občas pomalšie, občas rýchlejšie plachtíme popri tlakovej výši a obávame sa búrky, do ktorej sa ženieme pri Kanárskych ostrovoch. Dnes som si otvoril fľaštičku červeného – oslavujem meniny.

Deň 32 – 30. júna 2025

Už je tu búrka a máme konečne poriadny vietor okolo 19 uzlov – ideme 6–7 uzlov. Čaká nás ešte silnejší vietor, viac ako 28 uzlov. Rýchlosť 6,5 uzla, správny smer 100°. Môj žalúdok sa necíti komfortne po mesiaci zemiakov – uvaril som si ryžu a spravil rizoto.

Deň 33 – 1. júla 2025

Ešte máme 320 Nm. Zatiaľ máme dobrý, trochu silnejší severný vietor 18 až 22 uzlov. Na 3 refy ideme okolo 6 uzlov. Problémom sú teraz väčšie vlny, ktoré začali v noci – lod to hrozne hádže. Keď prídeme na Tenerife, budeme mať 5-hodinový časový posun (my stále používame čas z Luperonu).

Kým bol vietor do 24 uzlov, snažili sme sa čo najviac ísť na plachty. Teraz máme 25 uzlov, niekedy 28, takže sme ešte zapli motor, nech nás to vyrovnáva. Najhoršie sú vlny, ktoré zaplavujú kokpit, a vlny, čo zdvíhajú predok lode, ktorý potom s plesknutím prepadne do diery za vlnou. Dnes som navarili špagety a pesto – pesto sa mi 2-krát vykotilo na stôl, takže sme minuli všetko čo sme mali.

Deň 34 – 2. júla 2025

Stále búrka – asi až do Tenerife nás bude sprevádzať. Práve sme prešli okolo prvého Kanárskeho ostrova (asi 40 Nm od nás – nevideli sme ho). Pokračujeme smer Tenerife, ešte asi 120–130 Nm. Ervin dnes navarili chili con carne bez mäsa, ja som si k tomu urobil vajíčko na tvrdo a jedol s tortilou. Na toto jedlo som sa tešil celú cestu – konečne niečo bez zemiakov.

Dnes sme celkom dobre išli cca 6 uzlov. Vietor je stále 18 až 27 uzlov. Dnes máme ďalšiu dieru v gene – len sme ju zarolovali a ideme o uzol pomalšie. Snáď dorazíme. Počasie sa na nás teda vybúrilo dosť.

Deň 35 – 3. júla 2025 – Tenerife!

Konečne pevnina. Po tak dlhej dobe je to zvláštny zážitok. Civilizácia, ale aj koniec jednej cesty. Mám zmiešané pocity. Práve sme obkrúžili severný výbežok a smerujeme do mariny – tak za 3 hodiny by sme tam mali byť.

Tak sme na mooringu v prístave – 30 minút po tom, čo zatvorili recepciu. Papierovačky môžeme vybaviť až zajtra. Treba vysušiť vlhké matrace, dať dole genu na opravu, prekotvit loď. Ale to až zajtra. Dnes sme si dali konečne pevninskú večeru s mäsom – ja bez hranolkov. Zemiaky nechcem mesiac ani vidieť. Ale sme tu a to je pozitívne.

Trvalo nám to dlhšie ako Kolumbovi – jeho prvá atlantická preplavba v roku 1492 trvala 33 dní (zo 6. septembra do 12. októbra). Naša cesta trvala 35 dní. Na rozdiel od Kolumba sme však plávali opačným smerom a nemali sme 90-člennejšiu posádku ani 3 lode.

Deň 36 – 4. júla 2025

Kvôli zlému smeru vetra sme presúvali loď na iné mólo, aby sa dala gena dať dole. Troch sme zaspali a vstávali sme o 10:00 – včera som bol fakt dosť unavený. Celý deň mi hýbe zem pod nohami – dosť divný pocit po mesiaci na mori. Potom sme dávali dole genu – na 2 miestach je dosť poškodená.

Pomohol som ešte vybrať matrace na mólo a vyrazil som na autobusovú stanicu, bližšie k južnému letisku. Ervin mi pomohol odniesť batožinu na zastávku. Rozlúčka. Boli sme spolu viac ako mesiac, len my dvaja, loď a šíry oceán. Splnený sen. Ale už ma čaká cesta domov.

Tenerife – 5. a 6. júla 2025

Nasledujúci deň som skúsil ísť na bicykli a pozrieť si okolie. Majú tu veľmi dobrú hromadnú dopravu – na jednu kartu mi dali lístok na medzimiestnu aj na MHD na 24 hodín. Jedol som tu asi najlepšiu zmrzlinu – odporúčam!

V nedeľu som odišiel na letisko. Let trval 5 hodín plus 1-hodinový časový posun. Koniec cesty – a koniec jedného veľkého sna, ktorý sa stal skutočnosťou.

3 642 námorných míľ. 35 dní na mori. Jeden splnený sen.